Slovenská ekonomika v tomto roku upadne do recesie, klesne o 2,4 %

Pridajte názor  Zdroj: TASR

7. 4. 2009 - Slovenská ekonomika sa v tomto roku dostane prvýkrát vo svojej histórii do recesie. Vyplýva to z aktuálnej strednodobej predikcie Národná banka Slovenska (NBS), o ktorej dnes informovali predstavitelia centrálnej banky.

Bratislava 7. apríla (TASR) - Slovenská ekonomika sa v tomto roku dostane prvýkrát vo svojej histórii do recesie. Vyplýva to z aktuálnej strednodobej predikcie Národná banka Slovenska (NBS), o ktorej dnes informovali predstavitelia centrálnej banky.

Hrubý domáci produkt (HDP) Slovenska by sa mal tento rok podľa NBS znížiť o 2,4 %. Centrálna banka tak podľa očakávaní výrazne znížila svoju doterajšiu prognózu 2,1-% kladného rastu slovenského hospodárstva. Dôvodom na takéto prehodnotenie je pretrvávajúca globálna hospodárska kríza, ktorá má výrazný dopad predovšetkým na zahraničný, ale aj domáci dopyt po produkcii SR.

"Výraznejšie spomalenie máme takmer vo všetkých ukazovateľoch v rámci HDP a reálnej ekonomiky. Bude to prepad jednak zahraničného dopytu, ale aj významné spomalenie domáceho dopytu. Svoj podiel na spomalení ekonomiky má aj tzv. plynová kríza, ktorú sme tu mali v januári," priblížil na tlačovej konferencii člen Bankovej rady (BR) NBS Peter Ševčovic. Ešte vlani pritom Slovensko rástlo tempom 6,4 % a rok predtým dokonca o rekordných 10,4 %.

Centrálna banka očakáva opätovné naštartovanie slovenskej ekonomiky už v budúcom roku, pre ktorý prognózuje rast na úrovni 2 %, nasledovaný 3,2-% dynamikou v roku 2011. "Asi jediné, čo nám ostáva, je prečkať polroka alebo rok a následne až rastúci globálny dopyt môže spôsobiť na Slovensku nejaké oživenie. Je ilúziou myslieť si, že akýmikoľvek opatreniami hociktorej vlády by sa zrazu Slovensko stalo ostrovom uprostred rozbúreného mora hospodárskych poklesov," upozornil Ševčovic. Úlohou vlády je tak podľa neho prijímať len zmierňujúce opatrenia, ktoré spomalia prepad ekonomiky a stabilizujú pracovnú silu.

Spomaľovanie svetovej ekonomiky má však podľa člena bankovej rady aj jeden pozitívny efekt, a tým je výrazné nižší rast cien. "Spomalenie globálneho dopytu spôsobuje pokles cien v celosvetovom meradle, predovšetkým ropy, komodít a potravín. Súčasne dochádza aj k poklesu ziskových marží u výrobcov, resp. predajcov a tento pozitívny efekt sledujeme aj u nás," priblížil Ševčovic. Centrálna banka tak prehodnotila svoj predchádzajúci odhad priemernej harmonizovanej inflácie v tomto roku o jeden percentuálny bod na 1,7 %, pričom v ďalších dvoch rokoch by sa mala inflácia postupne zrýchľovať na 2 % a 2,9 %.

UPOZORNENIE:

Správa je doplnená o 3. až 5. odsek.

TASR ponúka k správe zvukový záznam, fotoreportáž a videozáznam.