Rast HDP negatívne ovplyvňuje aj nízka mobilita pracovníkov

Nízka mobilita na slovenskom pracovnom trhu negatívne vplýva aj na ekonomický rast. Podľa Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií SR totiž v dôsledku nízkej mobility pracovníkov stúpa regionálna nezamestnanosť, zatiaľ čo pracovné miesta v niektorých regiónoch ostávajú neobsadené. "Vyššia nezamestnanosť a obmedzenie rastu produktivity sa odzrkadľuje na nižšom hrubom domácom produkte a nižšej životnej úrovni obyvateľstva," dopĺňa inštitút. Podľa záverov jeho analýzy na regionálnu mobilitu pracovnej sily vplýva aj trh s bývaním, ktorý je na Slovensku charakterizovaný vysokým podielom nehnuteľností obývaných vlastníkmi, tzv. vlastníckym bývaním a takmer neexistujúcim súkromným nájomným bývaním. "V oboch charakteristikách v medzinárodnom porovnaní zaostávame. Nájomné bývanie tvorilo podľa posledných dostupných údajov z roku 2004 iba 5 % z celkového počtu obývaných nehnuteľností, zatiaľ čo v Českej republike to bolo 29 % a v Poľsku 25 %," konštatuje IFP.

Prehlbujúca sa hospodárska kríza však podľa záverov prieskumu agentúry MVK vplýva aj na ochotu ľudí v prípade adekvátnej ponuky vycestovať za prácou alebo sa presťahovať. Z februárového prieskumu zadaného spoločnosťou LMC s.r.o., ktorá prevádzkuje pracovný portál topjobs.sk, vyplýva, že až 76 % respondentov je ochotných za prácou cestovať alebo sa presťahovať. Najvyššiu mobilitu pritom deklaruje generácia od 18 do 29 rokov, ktorá nemá problém vycestovať kamkoľvek do sveta (16,7 % opýtaných v tomto segmente) a takisto aj kamkoľvek v rámci Slovenska (12,1 %). Ženy sú podľa prieskumu celkovo flexibilnejšie ako muži, pokiaľ ide o dochádzanie napr. v rámci okresu. "Muži sú však oveľa ochotnejší sťahovať sa za prácou, v porovnaní so ženami až dvojnásobne," konštatuje MVK v správe z prieskumu.

Na nízku mobilitu pracovníkov na slovenskom pracovnom trhu podľa IFP vplýva súčasná štruktúra trhu s bývaním, a to hlavne nerozvinuté nájomné bývanie. "Politika podpory bývania nepriamo negatívne vplýva na rozvoj súkromného nájomného bývaním. V súčasnosti je väčšina verejných výdavkov vynaložených na podporu bývania použitá na subvenciu vlastníckeho bývania. V rámci Štátneho fondu rozvoja bývania ale badať v posledných rokoch väčšie využívanie prostriedkov na podporu výstavby nájomného bývania," uvádza inštitút. Práve štruktúra trhu s bývaním tak môže byť podľa IFP jedným z faktorov, ktorý spôsobuje, že v medzinárodnom porovnaní sa Slováci sťahujú za prácou oveľa menej než obyvatelia susedných krajín Európskej únie.