Pozitívom je stabilita kurzu aj nižšie dlhové náklady, zhodujú sa MF a NBS

Bratislava 24. apríla (TASR) – Od zavedenia eura na Slovensku uplynulo už viac ako 100 dní. Napriek tomu, že jeho dopad na slovenskú ekonomiku bude možné podrobnejšie analyzovať až po dlhšom období, v niektorých oblastiach sa pozitívny vplyv eura prejavil už počas príprav a následne prvých mesiacov používania novej meny. Ide najmä o kurzovú stabilitu, situáciu na dlhopisovom trhu, oblasť vkladov a úverov, ale aj udržateľnosť verejných financií, zhodujú sa Ministerstvo financií (MF) SR a Národná banka Slovenska (NBS).

Kurz slovenskej koruny voči euru bol fixný v podstate už od druhej revalvácie centrálnej parity na úroveň 30,1260 SKK/EUR (neskorší konverzný kurz) koncom mája minulého roka. Od tohto obdobia sa situácia vo svetovej ekonomike pod vplyvom finančnej a hospodárskej krízy výrazne zhoršila, čo sa okrem iného prejavilo aj vo zvýšenej volatilite na devízových trhoch. "Meny ostatných krajín V4 zaznamenali po akcelerácii krízy v lete 2008 výrazné zvýšenie volatility a oslabenie voči euru v rozsahu niekoľkých desiatok percent. Vývoj slovenskej koruny bol však vzhľadom na vstup do eurozóny stabilný. Takáto garancia stabilného kurzového vývoja je pozitívnym signálom pre investorov, keďže im umožňuje lepšie predpovedať vývoj v ich obchodných vzťahoch," zdôrazňujú spoločne MF a NBS v materiáli hodnotiacom prvé štyri mesiace používania eura.

Zhoršujúca sa situácia v ekonomike a veľká neistota neobišla podľa týchto inštitúcií ani dlhopisové trhy, čo sa prejavuje v ťažšej dostupnosti prostriedkov na refinancovanie a vo zvýšených rizikových prirážkach dlhopisov krajín s rizikovejším profilom. "Slovenský dlhopisový trh však aj v tejto nepriaznivej situácii možno považovať za stabilný, bez výraznejších výkyvov vo výnosnosti štátnych dlhopisov a iba s relatívne miernym nárastom prirážky voči bezpečnej investícii, akou sú napr. nemecké štátne dlhopisy," približuje hodnotiaci dokument. Prijatie eura tak podľa MF a NBS pomohlo zabrániť rastu výnosov štátnych dlhopisov, čo sa priaznivo prejavuje na úrokových nákladoch štátneho dlhu SR.

Výrazné zvýšenie vkladov počas prechodu na euro dodalo bankám ďalšie zdroje na poskytovanie úverov bez rizika ohrozenia kapitálovej primeranosti. Aj keď objem vkladov v slovenských bankách rastie dlhodobo, v druhej polovici minulého roka sa tento rast výrazne zintenzívnil. "Ku koncu roka 2008 dosahoval objem vkladov v slovenských bankách bez vkladov bánk rekordných viac ako 39 miliárd eur (1,17 bilióna Sk). Od začiatku roka to predstavuje nárast o 5,5 miliardy eur (165,69 miliardy Sk) alebo 7,8 %," približuje materiál s tým, že až 4,5 miliardy eur (135,57 miliardy Sk) z tejto sumy predstavoval nárast za posledné tri mesiace.

Vstup Slovenska do eurozóny sa prejavuje aj na poklese úrokových sadzieb z úverov, pripomínajú MF a NBS. Členstvom v eurozóne sa SR podriadila menovej politike Európskej centrálnej banky (ECB), ktorej základná sadzba sa v posledných mesiacoch prudko znižuje. "To sa prejavuje v poklese úrokových sadzieb na úvery vo viacerých krajinách, Slovensko ako členskú krajinu nevynímajúc," zdôrazňuje hodnotiaca správa slovenských finančných autorít.

S cieľom vstúpiť v roku 2009 do eurozóny bolo nutné pristúpiť k cielenej konsolidácií verejných rozpočtov tak, aby bolo splnené maastrichtské fiškálne kritérium v oblasti verejného dlhu a deficitu verejnej správy. "Zodpovedné hospodárenie s verejnými financiami viedlo k tomu, že od roku 2003, s výnimkou roka 2006, deficit verejnej správy neprekročil hranicu 3 % HDP. Významnou skutočnosťou tohto vývoja je, že konsolidácia verejných financií sa uskutočnila udržateľným spôsobom," dodávajú spoločne MF a NBS.