Prehľad európskych krajín oznamujúcich výstavbu jadrových reaktorov od 2009

Bratislava 25. apríla (TASR) - K najväčšej katastrofe v dejinách civilného využívania jadrovej energie došlo 26. apríla 1986. V Černobyle explodoval reaktor číslo štyri, keď kvôli prebiehajúcemu experimentu zablokovala obsluha bezpečnostné systémy. Jadro reaktora horelo viac ako desať dní, pričom sa uvoľnila rádioaktívna energia v sile asi 200-násobku bomby, ktorá v roku 1945 dopadla na japonské mesto Hirošima. Rádioaktívny odpad zamoril rozsiahle územia Ukrajiny, Ruska a Bieloruska. Tisíce ľudí zomreli, alebo dodnes trpia doživotnými následkami. Až 15. decembra 2000 Ukrajina na nátlak medzinárodného spoločenstva definitívne ukončila prevádzku rizikovej jadrovej elektrárne Černobyľ.

V roku 1999 prijala slovenská vláda uznesenie č 801., v ktorom sa zaviazala, že vyradí oba najstaršie bloky jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach (V-1) predčasne z prevádzky - v rokoch 2006 a 2008. Predstavitelia Európskej komisie argumentovali tým, že reaktory sovietskeho typu nespĺňajú bezpečnostné kritériá EÚ, obavy v Európe vzrástli po havárii černobyľskej atómovej elektrárne v roku 1986.

Prvý blok elektrárne V-1 odstavili 31. decembra 2006. Svoju činnosť 31. decembra 2008 definitívne ukončil aj druhý blok.

Na výstavbu nového jadrového zdroja (NJZ) v lokalite Jaslovských Bohuníc bude vláda SR potrebovať strategického investora. Súvisiace investície totiž môžu dosiahnuť 4 až 5 miliárd eur. Vyplynulo to z materiálu, ktorý 17. decembra 2008 schválila vláda SR.

Vyše 20 rokov po černobyľskej tragédii strach z atómových elektrární pominul. V nasledujúcich 12 rokoch by sa malo postaviť alebo rozostavať do 400 jadrových blokov za vyše 1 bilión eur.

Prinášame chronologický prehľad európskych krajín, ktoré od začiatku roku 2009 oznámili výstavbu nových jadrových reaktorov.

19. apríla 2009 - VEĽKÁ BRITÁNIA

Britská vláda vydala zoznam 11 potenciálnych miest pre prvú vlnu nových jadrových elektrární v krajine a vyzvala verejnosť na pripomienkovanie lokalít. Vybrané miesta, ktoré zahŕňajú najmä existujúce jadrové elektrárne, sú Hartlepool v grófstve Durham, Heysham v grófstve Lancashire, Dungeness v grófstve Kent, Sellafield, Kirksanton a Braystones v Cumbrii, Wylfa v Anglesey, Oldbury v grófstve Gloucestershire, Hinkley Point v Somersete, Bradwell v Essexe a Sizewell v grófstve Suffolk. Pripomienky k navrhovaným lokalitám môžu občania podať do 14. mája 2009. Ministerstvo pre energetiku a klimatické zmeny uviedlo, že všetky lokality boli posúdené z pohľadu, či sú prijateľnými miestami pre jadrové elektrárne, ktoré by mohli byť postavené a uvedené do prevádzky do roku 2025.

15. apríla 2009 - RUSKO

Ruský premiér Vladimir Putin vyhlásil program budovania jadrových elektrární. Do roku 2030 ich majú sprevádzkovať v krajine 26. Podiel elektrickej energie z jadra sa má zvýšiť z terajších 16 % na 33 % v cieľovom roku. Putin ohlásil program budovania jadrových elektrární v meste Udomľa pri Moskve. Začiatkom marca 2009 ruský štátny podnik Rosatom vytvoril s nemeckým Siemensom spoločný podnik, ktorý bude dodávať jadrové elektrárne na báze ruského tlakového reaktora VVER. Oba podniky chcú spolu dosiahnuť na svetovom trhu tretinový podiel. Prvý spoločný projekt jadrovej elektrárne budú zrejme realizovať v Kaliningradskej oblasti.

7. apríla 2009 – ČESKO

Zastupiteľstvo Juhočeského kraja zrušilo svoje uznesenie z roku 2004, ktoré odmietalo rozšírenie jadrovej elektrárne Temelín (JETE). Štátom kontrolovaná spoločnosť ČEZ, ktorá vlastní JETE, chce postaviť ďalšie dva bloky. K zmene postoja zástupcov prispela ústretovosť energetického gigantu, ktorý sa zaviazal investovať v horizonte budúcich desiatich rokov v Juhočeskom kraji, najmä na infraštruktúrne projekty, takmer 4 miliardy Kč (150,55 milióna eur).

24. februára 2009 - TALIANSKO a FRANCÚZSKO

Taliansky premiér Silvio Berlusconi a francúzsky prezident Nicolas Sarkozy v Ríme podpísali dohodu o spolupráci v jadrovej energetike. Talianska energetická spoločnosť Enel a francúzsky elektrárenský koncern EDF sa v tejto súvislosti už dohodli, že preskúmajú možnosť výstavby jadrových elektrární v Taliansku a spoluúčasti Enelu na francúzskom jadrovom programe. Oba koncerny vytvoria spoločný podnik, v ktorom budú mať každý 50-% podiel po tom, ako taliansky parlament schváli zákon o obnovení výstavby jadrových elektrární, ktorú v roku 1987 ukončilo referendum.

6. februára 2009 - BIELORUSKO

Moskva bude financovať prvú bieloruskú jadrovú elektráreň a jej výstavba sa začne v roku 2009, oznámil ruský veľvyslanec v Bielorusku Alexander Surikov. Projekt v hodnote 5 miliárd USD (3,9 miliardy eur) bude podľa Surikova pre Bielorusko "maximálne výhodný", pokiaľ ide o úverové podmienky. Bude ho stavať ruský štátny monopol Atomstrojexport. Elektráreň by sa mala plne spustiť v roku 2020 a bude produkovať tretinu elektrickej energie potrebnej pre 10 miliónov obyvateľov krajiny. Bielorusko je závislé od lacnej ruskej ropy a zemného plynu.

5. februára 2009 - ŠVÉDSKO a FÍNSKO

Švédska vláda zrušila takmer 30-ročný zákaz výstavby nových jadrových reaktorov. Pravicový kabinet tak chce umožniť vybudovanie nových zariadení, ktoré by nahradili súčasných 10 reaktorov. Rozhodnutie vlády musí ešte schváliť parlament. Práve parlament v roku 1980 na základe výsledkov referenda rozhodol o postupnej odstávke jadrových elektrární, ale nakoniec došlo k zatvoreniu len dvoch z celkového počtu 12 reaktorov. Podpora verejnosti pre nukleárnu energiu však od 80. rokov vzrástla. Dôvodom sú obavy z klimatických zmien. Desať švédskych reaktorov zabezpečuje približne 50 % spotreby elektrickej energie v krajine. Ak parlament zrušenie zákazu schváli, Švédsko sa zaradí do čoraz dlhšieho zoznamu krajín, ktoré prehodnotili svoj postoj k jadrovým elektrárňam v dôsledku globálneho otepľovania a tiež závislosti na dodávkach energií z krajín, ako je napríklad Rusko. Vo Fínsku sa už nový reaktor buduje. Je to prvé nukleárne zariadenie, ktoré v Európe pribudne po viac ako desiatich rokoch. Prieskumy verejnej mienky vo Švédsku v ostatných rokoch ukázali, že podpora pre jadrové elektrárne narastá. Dôvodom je nedostatok alternatívnych zdrojov energie.

29. januára 2009 - FRANCÚZSKO

Výstavba nového jadrového reaktora v elektrárni vo francúzskom Penly, o ktorej rozhodol prezident Nicolas Sarkozy, poskytne okolo 2500 pracovných miest. Druhý reaktor tretej generácie EPR (European Pressurized Reactor) vybuduje spoločnosť Electricité de France (EDF), ku ktorej sa pridruží spoločnosť GDF-Suez. Reaktor tretej generácie typu EPR sa na mieste existujúcej jadrovej elektrárne v Penly, severne od Dieppe, začne budovať v roku 2012 a do prevádzky sa má uviesť v roku 2017. Pri výstavbe reaktora vznikne 2500 pracovných miest, po jej dokončení a jeho spustení do prevádzky, dostane pracovnú príležitosť približne 300 ľudí. Francúzsko už teraz buduje reaktor tretej generácie EPR vo Flamanville. Spoločnosť EDF bude mať majoritné postavenie v realizačnom zoskupení a popri GDF-Suez sa budú môcť do výstavby pridružiť aj ďalšie firmy. Jadrová elektráreň v Penly bola uvedená do prevádzky v roku 1984.

23. januára 2009 - BULHARSKO

Bulharský parlament podporil obnovenie prevádzky dvoch odstavených reaktorov v jadrovej elektrárni Kozloduj. Poslanci poverili vládu Bulharskej republiky, aby navrhla inštitúciám EÚ zvážiť svoje stanovisko týkajúce sa vyradenia z prevádzky zatvorených jadrových reaktorov a zobrala do úvahy najvyššie normy jadrovej bezpečnosti. Odstavenie kontroverzných reaktorov bolo podmienkou vstupu Bulharska do EÚ, ktorá ho žiadala z bezpečnostných dôvodov. Mnohí bulharskí politici však už vtedy kritizovali takéto rozhodnutie ako "politickú chybu". Vláda v Sofii uviedla, že na základe prístupovej zmluvy s EÚ má v prípade výrazného zhoršenia ekonomickej