Najviac tabuizované otázniky praxe

Aj na úseku daní existujú v SR niektoré zbytočne dramatizované a tabuizované témy, ktoré však daňové subjekty rozhodne zaujímajú. V nasledovnom portfóliu vybraných problémov (rozhodne nie všetkých!!!) takéhoto charakteru prinášame náš názor do diskusie, s ktorým čitateľ možno nemusí súhlasiť stopercentne - na čo má plné právo. Máme však zato, že aj „daňové tabu“ je nutné v modernej spoločnosti odbúravať, aby sa odkladané, zahmlievané, krehké i spoločensky citlivé problémy na úseku daňového práva pomohli čo najskôr efektívne doriešiť.

K najčastejším citlivým daňovým otázkam sa už tradične daňoví odborníci, experti zo štátneho i privátneho sektoru - daňové orgány, zástupcovia MFSR a ich metodici, poradcovia, špecialisti, ekonómovia, finančníci a ďalší veľmi neradi vyjadrujú. Obchádzaním odpovedí sa však problém nerieši, len sa odkladá, zakrýva a prípadne skrýva pod stôl. Preto, dovoľte, niekoľko odpovedí - na ktoré Vám verejne a písomne neodpovie žiadny daňový odborník SR zo štátneho sektoru:

* Existuje na daňových úradoch korupcia?

Samozrejme, že existuje - už veľa rokov sa ju nedarí účinne riešiť. Profiluje sa najmä vo väčších mestách, kde zachovanie anonymity kontrolóra (aj výmena pracovníkov na daňových úradoch je frekventovanejšia) je ľahšie ako na periférii - kde každý každého pozná. Veríme však, že väčšina daňových kontrolórov je poctivá (Hoci platí, že „kto si bez viny, hoď kameňom!“).

* Aké veľké sú ročné odhady daňových únikov na Slovensku?

Kvalifikované odhady ekonomických odborníkov sa veľmi rôznia, nakoľko nesúhlasné sú aj názory na posudzovanie a chápanie objemu tieňovej ekonomiky podľa rôznych metodologických prístupov. V rokoch 1990-1995 (obdobie tzv. „hlavného ekonomického klondajku a privatizačného eldoráda v SR“) boli tieto určite vyššie ako v súčasnosti, ale aj tak sa priemer odhadov pohybuje na úrovni cca 20 (optimistická verzia) až 40 (pesimistická verzia) ročne. Pracovníci MFSR a DRSR k tejto téme ešte nikdy - podľa nášho poznania - žiadnu kvalifikovanú analýzu v SR verejnosti za roky 1990-2002 (t.j. za 12 rokov reformy ekonomiky v krajine!) nepredstavili a nepredložili. Čo je zvlášť smutné, takéto kvantifikovanie nebolo spracované ani akademickou obcou a výskumom (SAV - Ekonomický ústav, Prognostický ústav, atď.) - nakoľko sa všeobecne zatiaľ v štáte praktizuje princíp, že doterajší vysoký podiel čiernej (tieňovej) ekonomiky v štáte je nutnou sprievodnou daňou za ekonomickú transformáciu - s čím osobne nesúhlasíme (za 12 rokov ekonomickej transformácie mohli byť tieto nekalé aktivity vyriešené ďaleko efektívnejšie, keby to doterajšie vlády v SR skutočne chceli, ale nielen deklarovali).

* Vedia daňové úrady nájsť všetky zatajené príjmy?

Nevedia, nakoľko ich kontrolné inštrumentárium, kapacitné vybavenie (experti-špecialisti) i profesionálna zdatnosť niektorých pracovníkov je na nedostatočnej (miestami až žalostnej) úrovni. Nepriamym dôkazom je aj výška nájdených, ale doteraz nevymožených (a väčšinovo už ani nikdy nevymožiteľných!) daňových nedoplatkov, ktorej trend neustále rastie. Ak napríklad objem daňových nedoplatkov (t.j. vlastne tých daňových únikov, ktoré štát dokázal odhaliť a identifikovať) činili k 30. 6. 2002 hrozivú sumu 75 miliárd Sk.

* Je podnikanie v tzv. daňových rajoch z hľadiska práva platného v SR zakázané?

Žiadny daňový zákon SR to nezakazuje. Je však veľmi smutné, že uvedený pojem a termín sa v našej legislatíve prvýkrát objavil až po desiatich rokoch (od začiatku modernej daňovej sústavy v štáte po roku 1989) aj to len v nepriamej dikcii v roku 1999 s účinnosťou od roku 2000 - t.j. v ustanovení § 53 ods. 3, zákona číslo 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Pojem daňový raj (offshore, daňová oáza) sa v dikcii citovaného zákona uvádza len okrajovo a nepriamo ako „daňovo zvýhodnené územie“.

* Považujete model „univerzálneho daňového kontrolóra“ presadzovaný MFSR na Slovensku za efektívny?

Samozrejme, že to považujem za stupiditu. Uvedené idey šírilo MFSR a spolu s DRSR aj praktizovalo formou pilotného projektu najmä na prelome rokov 2000-2001. Podľa mojich informácií - pochopili, že je to absurdná idea a od roku 2002 už údajne od uvedenej filozofie odstúpili. Osobne som pracoval ako daňový kontrolór sedem rokov a dovolím si tvrdiť, že mám dostatok skúseností i sofistikovaných argumentov na popretie spomenutej idey, ktorá vyšla od „teoretikov od stola“, ale nie od odborníkov z praxe. Išlo o zjavnú kontraproduktivitu štátu (akýsi model ako neskôr ušetriť počty daňových úradníkov?!). Jednotlivé dane v SR sú tak náročné a zákony k nim sa tak často menia a nesynergicky novelizujú, že neexistuje na Slovensku podľa nášho názoru odborník (t.j. ani žiadny „univerzálny daňový kontrolór“), ktorý by ich všetky dokonale ovládal. Uvedeným postupom štát opäť raz deklaroval, že stúpil úplne vedľa a snažil sa iracionálnym opatrením zakryť agóniu vlastnej neschopnosti odhaľovať zatajené daňové príjmy a minimalizovať daňové úniky. Každý múdry sa rád poučí. Zdá sa, že aj náš štát sa vo veci poučil - čoho dôsledkom je rozhodne efektívnejší krok v podobe zriadenia tzv. daňovej polície (Úrad daňového preverovania) a ďalších opatrení v znení zákona číslo 182/2002 Z.z.

* Existuje v SR dostatok daňových expertov na daňový systém?

Daňoví odborníci v SR na určité úseky daňového inkasa a daňového práva sústavne už roky absentujú. Chýbajú napríklad experti na daňovú analýzu a daňový systém, špecialisti na daňové raje, na otázky medzinárodného zdaňovania, na vývoj kreatívnych kontrolných techník (daňoví pátrači), atď.

* Prečo na Slovensku neexistuje vedný (nie „študijný“) odbor „daňovníctvo“?

Je tomu naozaj tak, že hoci existujú v rámci akademickej pôdy v SR vedné odbory „účtovníctvo“ a „verejné financie“ vedný odbor „daňovníctvo“ stále absentuje.

Domnievam sa, že je tomu tak najmä z nevôle alebo neschopnosti vlády. Daňoví vedci by jej (v prípade ich existencie) asi jasne pripomenuli, že daňový systém v SR je zastaralý, podnikateľsky nemotivujúci, zbytočne zložitý a málo pružný pre potreby makroekonomiky štátu. Vedný odbor „daňovníctvo“ by mohol rýchlo pripraviť expertov najmä pre problematiku:

daňovej analýzy,

daňovej kalibrácie,

daňového systému.

Doterajší nezáujem štátu v tejto oblasti je nepochopiteľný a iritujúci - najmä z hľadiska náročnosti aproximácie daňového práva v rámci integračných procesov do krajín EÚ a v súvislosti s dominantnou potrebou realizácie sociálno-dôchodkovej reformy v SR (bez ktorej štát môže skolabovať), ktorá s rôznymi aspektmi daňovej politiky mimoriadne úzko súvisí.

* Ako iniciovať vlastnú daňovú kontrolu? Sme obchodno-výrobná eseročka a podnikáme už šesť rokov. Doteraz sme nemali žiadnu daňovú kontrolu, pričom sme stále v zisku a dane platíme. Práve preto sme nervózni, lebo nevieme, či nerobíme v našom účtovníctve niečo zle a či nerobíme stále rovnaké prenosové chyby v jednotlivých zdaňovacích obdobiach. Ako si máme vyžiadať daňovú kontrolu? Dá sa to vôbec - aj keby sme si priplatili? Budúci rok sa chceme zlúčiť s konkurenčnou firmou a tí už od nás v snahe posúdiť našu finančno-ekonomickú situácii žiadali aj výsledky daňových kontrol v našej firme (u nás však žiadna nebola). Je vôbec možné v SR nejakým spôsobom, (ak to nie je možné vyžiadať) vyvolať daňovú kontrolu?

Štát i daňové právo SR sú v danom smere veľmi neflexibilní. Daňový subjekt si nemá právo zvoliť žiadny systémový legitímny nástroj k vyžiadaniu daňovej kontroly. To znamená, že ak nespĺňa určité veľmi špecifické podmienky (napr. ukončenie podnikania, zrušenie živnostenského listu - kedy daňový úrad musí zo zákona vykonať kontrolu prednostne) - tak o daňovú kontrolu síce požiadať môže, ale da