Slovensko najviac znížilo stratu na priemer EÚ

Bratislava 29. apríla (TASR) - Slovensko počas piatich rokov členstva v Európskej únii (EÚ) dokázalo spomedzi krajín V4 najviac zvýšiť svoj ekonomický potenciál. Vyplýva to z údajov, ktoré TASR poskytol Viedenský inštitút pre medzinárodné ekonomické porovnávanie (WIIW).

Hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa sa na Slovensku zvýšil z 57 % v roku 2004 na 72 % priemeru EÚ 27 v roku 2008. Česká republika si za rovnaké obdobie pripísala k dobru 8 %, no k priemeru únie je s 83 % z celého regiónu V4 najbližšie. Kým poľský HDP na obyvateľa vzrástol z 51 na 56 %, Maďarsko prvých päť rokov v únii prakticky stagnovalo s minimálnym jednopercentným prírastkom zo 63 na 64 %.

Ekonóm WIIW Zdenek Lukas vidí úspech Slovenska v únii v postupnom preberaní európskej legislatívy, konsolidácii verejných financií, čo viedlo k zlepšovaniu podnikateľského prostredia. "To podnietilo záujem zahraničných investorov, ktorí Slovensko považujú za atraktívnu, právne silnú a politicky stabilnú destináciu," povedal pre TASR Lukas.

Veľkou komparatívnou výhodou a úspechom SR počas uplynulej päťročnice je prijatie eura. Vplyv jeho zavedenia na slovenskú ekonomiku sa ešte nedá úplne presne zmerať, no podľa Lukasa euro spolu s konzervatívnou peňažnou politikou bánk výrazne prispelo k stabilite slovenského finančného sektora.

Na druhej strane nadhodnotené euro v čase finančnej a ekonomickej krízy spôsobilo odbytové problémy slovenského spracovateľského priemyslu, ktorý sa v 1. kvartáli 2009 prepadol viac ako o štvrtinu. "Opätovné zlepšenie konkurencieschopnosti slovenského exportu vedie buď cez posilnenie regionálnych mien, forintu, koruny a zlotého, čo je nepravdepodobné, alebo cez zvýšenie produktivity formou výskumu a inovácií," upozornil Lukas.

Členstvo v EÚ pomohlo ekonomike SR aj prostredníctvom čerpania pomoci z eurofondov. "Po odpočítaní finančného príspevku do rozpočtu EÚ Slovensko získava vrátane všetkých podporných fondov z Bruselu ročne sumu vo výške 2 % HDP," tvrdí Lukas s tým, že v tom ešte nie je započítaný multiplikačný efekt európskych fondov. Podobne ako ostatné nové členské štáty aj Slovensko má rezervy pri čerpaní týchto peňazí. Podľa Lukasa stále je slabinou bezchybná príprava projektov. "Chýba aj dôsledný lobbing a viac zdrojov na spolufinancovanie projektov formou preklenovacích úverov. Podstatná časť sľúbených peňazí totiž prichádza z Bruselu až po ukončení projektu," dodal.

Hlavný prínos 5 rokov členstva SR v EÚ však vidí Lukas v kultivácii celej spoločnosti, nielen v oblasti ekonomickej, ale aj politickej. "Termín právny štát už nie je prázdny pojem," konštatoval na záver Lukas.