Slovensko a Maďarsko v EÚ - členstvo ešte nezaručuje úspech

Pridajte názor  Zdroj: TASR

29. 4. 2009 - Česi, Estónci, Maďari, Litovčania, Lotyši, Poliaci, Slováci a Slovinci vidia pričlenenie k EÚ 1. mája 2004 ako výhru pre svoje transformujúce sa ekonomiky, trápiace sa desiatky rokov pod neefektívnym komunistickým centrálnym plánovaním.

Bratislava 29. apríla (TASR) - Česi, Estónci, Maďari, Litovčania, Lotyši, Poliaci, Slováci a Slovinci vidia pričlenenie k EÚ 1. mája 2004 ako výhru pre svoje transformujúce sa ekonomiky, trápiace sa desiatky rokov pod neefektívnym komunistickým centrálnym plánovaním. Napísala v súvislosti s piatym výročím rozšírenia EÚ agentúra DPA.

Príklad Maďarska a Slovenska ukazuje, že nielen pristúpenie krajiny k EÚ ju robí bohatšou. Kým Maďarsko balansuje na pokraji krachu, Slovensko odoláva aj v globálnych ekonomických turbulenciách.

Keď obe krajiny vstupovali do EÚ, hrubý domáci produkt (HDP) Maďarska dosahoval 63,3 % priemerného HDP EÚ, HDP Slovenska iba 57,2 %.

SR však rýchlym rozvojom za ostatné štyri roky predbehla Maďarsko. V roku 2008 jej HDP dosiahlo 70,7 % priemeru EÚ a maďarské HDP s 63,5 % ostalo takmer nezmenené.

Pred rozšírením EÚ pritom jeho priaznivci argumentovali, že prestíž a regionálna podpora, ktorá prichádza s členstvom, je istou cestou k bohatstvu.

"Členstvo v EÚ je dobrou značkou," objasňuje riaditeľ odboru priamych zahraničných investícií v Slovenskej agentúre pre rozvoj investícií a obchodu ((SARIO) Peter Ostrica. "Investori, ktorí málo poznajú tento región v porovnaní s podobnými krajinami v Ázii, vedia, že sa nestretnú s neštandardnými podmienkami," dodal.

Ale globálna ekonomická kríza ukázala rozdielne prístupy využitia príležitostí ponúkaných členstvom bývalých komunistických krajín v EÚ.

Začiatkom roka 1990 sa vďaka relatívne liberálnemu komunistickému systému vynorilo Maďarsko ako jedna z najrozvinutejších krajín posledných štyroch desaťročí. Ale v období pred a po vstupe do EÚ narobila maďarská vláda dlhy, opakovane prekročila maximálny deficit štátneho rozpočtu 3 % HDP. V roku 2006 malo dokonca Maďarsko najvyšší deficit štátneho rozpočtu v EÚ, 9,2 % HDP.

Maďarskí občania si v presvedčení, že vstup do eurozóny so spoločnou menou majú istý, začali brať výhodné úvery v tejto mene od pobočiek západných bánk. Tieto riskantné hry sa skončili koncom roku 2008, keď sa Maďarsko, neschopné vyrovnať sa so zhoršujúcou ekonomickou situáciou, stalo prvou krajinou EÚ, ktorá musela požiadať o balíček ekonomickej pomoci od Medzinárodného menového fondu, EÚ a Svetovej banky.

Maďari, ktorí museli čeliť rastúcim splátkam, sa začali odvracať od prepadávajúceho sa forintu a vyvíjali tlak na urýchlené prijatie eura.

Kým Maďarsko oslavuje svoje členstvo v EÚ útrapami z narastajúcich dlhov, Slovensko vďaka reformám a politike obmedzujúcej verejné výdavky sa zastavilo pod 3-% limitom deficitu stanovenom EÚ a drží sa na tejto úrovni.

Preč sú preto časy, keď Slováci hľadeli na Maďarsko ako symbol prosperity. Pracovať v Maďarsku sa už nevypláca.

Zoran, pracovník v elektrotechnickom podniku, ktorý žije na Slovensku blízko maďarských hraníc, (odmietol zverejniť svoje celé meno z obavy pred stratou zamestnania), sa usiluje ušetriť nákupom potravín a pohonných látok za hranicami. Podľa neho pre Slovákov sa už neoplatí pracovať v Maďarsku.