Rast ekonomík KSVE prevýši podľa EBOR v roku 2003 úroveň eurozóny

Pridajte názor  Zdroj: TASR

25. 11. 2002 - Krajiny strednej a východnej Európy (KSVE) v budúcom roku úspešne prekonajú globálnu ekonomickú stagnáciu a ich ekonomiky budú rásť silnejšie ako v krajinách eurozóny

Londýn 25. novembra (TASR) - Krajiny strednej a východnej Európy (KSVE) v budúcom roku úspešne prekonajú globálnu ekonomickú stagnáciu a ich ekonomiky budú rásť silnejšie ako v krajinách eurozóny. Uvádza sa to vo výročnej ekonomickej správe Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR). Na druhej strane banka varuje, že hospodárska disciplína, ktorú vyžaduje Európska únia (EÚ), môže kandidátskym štátom spôsobiť vážne problémy.

EBOR odhaduje, že ekonomiky deviatich vyspelých KSVE a Pobaltia (Poľsko, Maďarsko, ČR, Slovensko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Slovinsko) vrátane Chorvátska v budúcom roku porastú v priemere o 3,7 %, zatiaľ čo prognóza na tento rok znela na 2,2 %.

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) v najnovšej prognóze odhaduje, že priemerný ekonomický rast krajín Európskej menovej únie (EMÚ) v tomto roku dosiahne 0,8 % a v budúcom 1,8 %. V porovnaní s týmito prognózami vyznievajú očakávania EBOR ohľadom KSVE pozitívne a dynamicky, usudzuje hlavný ekonóm EBOR Willem Buiter, upozorňujúc, že kandidátske krajiny sa musia viac snažiť o zlepšenie životných štandardov na úroveň krajín EÚ.

Buiter ďalej argumentuje, že vo väčšine KSVE je podiel hrubého domáceho produktu (HDP) na jedného obyvateľa oveľa nižší v porovnaní s priemernou úrovňou EÚ. "Vo väčšine prípadov miera nezamestnanosti dosahuje dvojnásobok," upozorňuje britský ekonóm.

Priemerný príjem v kandidátskych krajinách predstavuje len 40 % európskeho priemeru, zatiaľ čo v Grécku, Portugalsku a Španielsku sa v čase vstupu do EÚ príjmy pohybovali na úrovni 60 až 70 % európskeho priemeru. Jedinou krajinou s porovnateľnou hladinou príjmov je Slovinsko.

Zvyšných osem kandidátskych krajín čelí veľkým rozpočtovým výdavkom v záujme splnenia kritérií pre vstup do únie v roku 2004. Len výdavky v oblasti životného prostredia na nasledujúcich 10 rokov predstavujú 108,415 miliardy EUR. "Vzhľadom na stupeň rozpočtovej disciplíny, prísne interpretovanej Paktom stability a rastu EÚ, sa zdajú tieto ciele neuskutočniteľné", uzatvára Buiter.