Migranti posilnili rast ekonomiky únie

Brusel 1. mája (TASR) - Migrácia z východnej do západnej Európy posilňuje ekonomiku Európskej únie o takmer 50 miliárd eur (1,51 bilióna Sk) ročne alebo 0,8 % hrubého domáceho produktu (HDP). Uviedol to britský denník Financial Times s odvolaním sa na výsledky štúdie, ktorú si objednala Európska komisia pri príležitosti piateho výročia rozšírenia únie o 10 krajín, z toho osem postkomunistických štátov z východnej Európy vrátane Slovenska.

Hospodárska kríza síce momentálne spomalila migráciu, ale keď sa ekonomika bloku začne zotavovať, presun robotníkov z Východu by mal opäť ožiť. To by mohlo prispieť k expanzii HDP únie opäť o zhruba 50 miliárd eur, tvrdí štúdia.

Podľa tejto správy úroveň migrácie z nových členských štátov východnej Európy smerom na Západ v súčasnosti dosahuje 50 % svojho potenciálu.

V rokoch 2004 až 2007 odišlo za prácou do západnej Európy približne milión občanov nových členských štátov. Ďalších 1,2 milióna robotníkov prišlo z Rumunska a Bulharska, aj keď tieto dve krajiny vstúpili do EÚ až 1. januára 2007. Celkový počet migrantov podľa štúdie dosiahol 3,8 milióna ľudí koncom roka 2007. A keď sa skončia všetky reštrikčné opatrenia voči novým členom, mohol by sa počet migrantov do roku 2020 vyšplhať na 8,4 milióna osôb.

Ale globálna kríza, ktorá zasiahla pracovné trhy v celej Európe, zredukovala aj prílev robotníkov z Východu a v krátkodobom časovom horizonte by mohla viesť aj k opačnému toku - k návratu Východoeurópanov do vlasti.

Štúdia tiež potvrdila, že v dôsledku reštrikčných opatrení, ktoré po rozšírení únie uplatnila väčšina starých členov sa migranti zamerali na tie krajiny, ktoré im okamžite otvorili pracovný trh. Británia a Írsko tak "absorbovali" približne 70 % migrantov z najväčšej východoeurópskej ekonomiky - Poľska. Španielsko a Taliansko zase pohltili 80 % všetkých migrantov z Rumunska a Bulharska.

Dokument zároveň konštatuje, že aj napriek obavám domácich bol vplyv migrácie na pracovné trhy v západnej Európe obmedzený a mal za následok len "mierny" pokles tlaku na rast platov.

Koncom roka 2007 žilo v západnej Európe približne 2,6 % obyvateľov z nových členských štátov, ktoré vstúpili do únie v roku 2004 a 6,4 % Rumunov a Bulharov. Najväčší "exodus" zaznamenalo pritom Rumunsko, odkiaľ odišlo na Západ 7,2 % populácie, po ňom nasledujú Bulharsko (4,1 %), Litva (3,8 %) a Poľsko (3,4 %). Približne 80 % východoeurópskych imigrantov v západnej Európe pochádza z Poľska a Rumunska. Budúcnosť "toku pracovníkov" však závisí od ďalšieho vývoja krízy.