Európa vyžaduje transparentnosť a kontrolu
Pridajte názor3. 5. 2001 - Možno považovať reštrukturalizáciu bankového sektora za ukončenú? – Reštrukturalizáciu úverových portfólií troch bánk, v ktorých bol angažovaný štát, sme ukončili. Proces sa v polovici minulého roka zavŕšil presunom stratových pohľadávok vo výške 105 miliárd korún do Slovenskej konsolidačnej, a.
Možno považovať reštrukturalizáciu bankového sektora za ukončenú?
– Reštrukturalizáciu úverových portfólií troch bánk, v ktorých bol angažovaný štát, sme ukončili. Proces sa v polovici minulého roka zavŕšil presunom stratových pohľadávok vo výške 105 miliárd korún do Slovenskej konsolidačnej, a. s. Táto v prvom štvrťroku tohto roku zaplatila za presunuté pohľadávky reštrukturalizačnými dlhopismi štátu. Banky sa tým dostali do polohy, že spĺňajú kritériá obozretného podnikania a sú privatizovateľné. Širšie chápaná reštrukturalizácia bankového sektora spočíva aj v zlepšení legislatívneho prostredia a v internej reštrukturalizácii jednotlivých bánk. Za nášho výkonu akcionárskych práv sa uskutočnili viaceré dôležité zmeny vnútri bánk, ale proces budú musieť dokončiť budúci vlastníci. Ide o zložité problémy, treba na to skúsenosti, kapacity a zdroje, ktoré majú len zahraniční investori. Po reštrukturalizácii nasleduje privatizácia. Neúspešne sa ponúka IRB, ktorá bola na rade prvá. Isté obavy sú aj v súvislosti s VÚB. – Plán privatizácie Slovenskej sporiteľne sa dodržal na 100 percent, vo VÚB ideme podľa plánu, naopak, je možné, že časový harmonogram skrátime. V IRB je z viac-menej objektívnych príčin posun, ale predpokladáme že v polovici roka bude v IRB známy nový vlastník. V súvislosti so Slovenskou sporiteľňou sa v tlači poukazuje na nízku cenu a zlé podmienky. Nedala sa táto banka predať lepšie? – Musím povedať, že ide o absolútne nekvalifikované prístupy, ktoré sú politicky podfarbené. Ľudia, ktorí sa vyznajú v bankovníctve a poznajú spôsob oceňovania hodnoty banky, ktorý je určujúcim bodom, od ktorého sa odvíja cena akcií banky, by takéto tvrdenia nikdy z úst nevypustili. Predaj podielov banky má svoje štandardné pravidlá a podľa nich sa postupuje na celom svete. Základným ukazovateľom, od ktorého sa odvíja cena banky, je čistá hodnota aktív k určitému termínu. Budúci investor si okrem banky vyhodnocuje aj externé prostredie a ďalšie faktory a posúdi, či je ochotný dať viac než je čistá hodnota aktív, alebo menej. Z predajov, ktoré sa uskutočnili v postkomunistických krajinách, dosiahla Slovenská sporiteľňa najlepšie parametre. Je to najúspešnejší predaj akcií štátu v banke v tranzitívnych krajinách! Kto to spochybňuje, nevie, o čom hovorí. V Slovenskej sporiteľni sa dosiahol vysoký koeficient nad čistú hodnotu aktív. Vybral sa ten, čo dal najlepšie podmienky. Kritizujúcim dodatočné podmienky odporúčam, aby si zistili, za akých dodatočných podmienok sa predávali štátne podiely v Česku, Maďarsku a Poľsku. Dosiahli sme korektnú zmluvu, lepšia sa za daných podmienok a v danom čase nedala dosiahnuť. Predaj podielu vo VÚB Európskej banke pre obnovu a rozvoj a IFC sa tiež kritizuje. Cena je údajne zlá a vytvára sa nízka cenová úroveň pre strategického investora. – To je tiež nedorozumenie. EBRD a IFC zaplatia presne to, čo budúci strategický investor: mínus 15 percent. Týchto 15 percent je diskont za to, že nemajú majoritu. Je to bežný štandard, nie je to ani prvá, ani druhá transakcia, ktorú robia tieto inštitúcie. Je to absolútne štandardný postup v desiatkach prípadov, kde vstúpili. Nejde teda o žiaden folklór. Prvá platba je zálohou, bola vypočítaná z čistej hodnoty aktív na jednu akciu. Finálna platba bude to, čo zaplatí strategický investor mínus 15 percent. Zrejme predpokladáte, že títo investori budú stimulovať predaj zvyšku, budú zainteresovaní na čo najlepšom predaji. – Samozrejme. V jednom čase predávať toľko bánk je veľmi problematické. Preto sa predaj podielu VÚB rozložil do dvoch etáp. V prvej etape sa nemala znížiť cena. Práve naopak, vyslal sa na trh signál: do banky vstúpili renomovaní investori, ktorí si urobili due diligence, poznajú banku, osvedčujú, že banka je zdravá. Strategickí investori majú v ich účasti určitý základ, istotu, že vstupujú do banky, za ktorú EBRD a IFC ručia. To, že to bola úspešná stratégia predaja svedčí aj kvalita záujemcov o VÚB, akými sú Société Générale a Banca Commerciale Italiana. Mohli by sme sa vrátiť k záťaži, presunutej na Slovenskú konsolidačnú. Mala by pohľadávky vyrovnať s čo najväčším výnosom. Doterajšia prax ukazuje, že naráža na veľké legislatívne bariéry a prekážky jej kladú aj sudcovia. Budete v tejto veci iniciovať zmeny v legislatíve a pri činnosti súdov? – Je to dôležitá otázka, ale patrila by niekomu inému. Pokiaľ ide o legislatívu, nemyslím si, že by tu neboli vytvorené podmienky na to, aby Slovenská konsolidačná mohla existovať. Ale tým netvrdím, že sú ideálne. Základným problémom je výkon súdnej moci. Problémy sú s konkurzmi vyhlasovanými podľa starých pravidiel a je odpor konkurzných sudcov voči novele zákona o konkurze a vyrovnaní, celý proces umelo zdržujú. Neprichodí mi riešiť problémy súdnictva, ale to, ako funguje, je pre efektívne fungovanie trhovej ekonomiky absolútne neprijateľné. V tomto smere bude musieť táto, i ďalšie vlády musieť urobiť veľmi veľa, aby sme mohli povedať, že v celom spektre, aj inštitucionálnom, má trhová ekonomika vytvorené podmienky na efektívne fungovanie. Považujete konanie sudcov, smerujúce proti duchu zákona, za profesionálnu chybu alebo za zámer? – Určite v tom hrajú dôležitú úlohu aj záujmy. Do vašej kompetencie spadá aj finančný trh. V akom stave je príprava legislatívy? – Počas uplynulých dvoch rokov sme pripravili novely niekoľkých zákonov – o bankách, o poisťovníctve, o cenných papieroch. Vytvorili sme nezávislú inštitúciu pre poisťovníctvo a kapitálový trh Úrad pre finančný trh. Bola to podmienka aj pre vstup do OECD i z hľadiska prístupového procesu do EÚ. Efektívny regulačný úrad je dôležitou inštitúciou trhovej ekonomiky. Ďalší významný krok chceme urobiť ešte v tomto roku vytvorením legislatívnych predpokladov na vstup bankového dohľadu do Úradu pre finančný trh. Vznikne tak inštitúcia, ktorá bude v budúcnosti regulovať celý finančný trh. V tomto roku je naším cieľom rekodifikácia troch najdôležitejších zákonov – o bankách, o poisťovníctve a o cenných papieroch. Tým by sme mali v oblasti finančného sektora harmonizované finančné právo s EÚ a mohli by sme s Európskou komisiou tieto kapitoly uzavrieť. Tieto novely len vznikajú, ale už sú výhrady voči vysokým kontrolným a dozorným kompetenciám, podobne ako voči navrhovanej právomoci centrálnej banky. Budú skutočne v zmysle európskych smerníc? – Právomoci regulačných orgánov sú rôzne v rôznych krajinách. Ale žiadna smernica EÚ nebráni prísnejšej regulácii. Je celkom logické, že subjekty sa bránia prísnejšej regulácii, hoci pokiaľ dodržiavajú zákony, nemajú sa čoho báť. Boja sa len tí, ktorí si neveria, a ktorí by bez porušovania zákonov nevedeli prežiť. Návrh zákona o bankách už schválila vláda SR, a dúfam že rokovací proces v NR SR bude efektívny. Zákony konzultujeme aj v príslušných orgánoch OECD a EÚ, aj so Svetovou bankou. Druhá vec je obava zo zneužívania prísnych pravidiel voči subjektom. Myslím si, že v zákonoch sú dostatočne zabudované kontrolné mechanizmy a zneužívanie právomocí nehrozí. Čo sa má zmeniť v zákone o cenných papieroch? – Ide o úplne nový zákon. Má byť prispôsobený normám v EÚ. Pôjde najmä o sprísnenie a spresnenie emisných podmienok, aby na trhu neostávali subjekty, ktoré nespĺňajú základné pravidlá. Posunom je vytvorenie zúčtovacieho centra, čím by sa mal zlepšiť platobný systém. Ďalej je to otvorenie sa voči zahraničiu, čiže liberalizácia trhu. V zákone chceme riešiť i lepšiu informovanosť o subjektoch, ktoré nepostupujú podľa zákona o bankách, o poisťovníctve a o cenných papieroch, ale podľa Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka – nesprávne nazývaných nebankové subjekty. Majú mať povinnosť – zverejňovať prospekt s jasne definovanými