Zahraničný obchod v marci prekvapil opätovným prebytkom

Bilancia zahraničného obchodu v marci prekvapila. Napriek analytikmi očakávanému deficitu totiž skončila už druhý mesiac v rade s prebytkom. Podľa predbežných údajov Štatistického úradu SR dosiahlo aktívne saldo zahraničného obchodu v treťom mesiaci tohto roka 81,9 mil. eur. Výraznejšie sa spomalil aj medziročný prepad exportu, z februárových takmer 30 % na 20,1 %. Ekonómovia však upozorňujú, že tieto čísla ešte nemusia znamenať definitívny obrat k lepšiemu. "Môže to byť len dôsledkom vyššieho počtu pracovných dní v marci tohto roku, keďže minulý rok pripadla Veľká noc na marec. Preto je nutné pred vyslovením akýchkoľvek záverov najprv export očistiť o vplyv vyššieho počtu pracovných dní a sezónne vplyvy," konštatoval Eduard Hagara z ING. Ako dodal, podľa prepočtov banky aj po takomto očistení však ostal export v marci na rovnakej úrovni ako vo februári. "To je určite pozitívom po prudkom poklese hlavne v novembri a decembri minulého roka a mohlo by to signalizovať začiatok stabilizácie zahraničného dopytu," uviedol.

Vykazovaný prebytok zahraničného obchodu vo februári a v marci však podľa ekonómov nemožno pripisovať iba zmierneniu medziročného prepadu exportu ale aj slabému dovozu. "Objem dovozu na Slovensko totiž druhý mesiac po sebe klesol v medziročnom porovnaní výraznejšie ako objem vývozu," uviedol analytik Volksbank Slovensko Vladimír Vaňo. Ako pokračoval, možno za tým hľadať nielen postupné zmierňovanie spotrebiteľského dopytu, teda vyššiu šetrnosť domácností, ako to naznačuje vývoj maloobchodných tržieb, ale aj skutočnosť, že prakticky každá exportne orientovaná priemyselná produkcia na Slovensku na seba viaže aj dovoz subdodávok, surovín či výrobných súčiastok. "Oslabenie vývoznej produkcie tak zároveň znamená, že exportné firmy znižujú aj objem dovozov surovín a iných dodávok zo zahraničia," dodal Vaňo. Hoci podľa neho možno diskutovať aj o vplyve nákupnej turistiky, oslabenie lokálnych mien v okolitých krajinách by zároveň malo zlacňovať aj dovozy z najbližšieho zahraničia. "Nateraz sa však zdá, že najvýznamnejším príspevkom oslabenia susedných mien bolo spomalenie slovenskej inflácie," dodal.

Podľa analytičky Poštovej banky Evy Sárazovej pritom mohli za spomalením prepadu exportu v marci stáť predovšetkým automobily. "Je totiž možné, že vplyvom zavedenia šrotovného v západnej Európe prišlo k nárastu záujmu aj o autá vyrábané na Slovensku, čo sa odrazilo na miernejšom prepade ako počas prvých dvoch mesiacov tohto roku," konštatovala. Tento faktor môže podľa analytika ČSOB Mareka Gábriša ovplyvňovať štatistiky aj najbližšie dva či tri mesiace. "Otázka je, či sa potom zotaví dopyt natoľko, aby sme sa dostali z krízy," myslí si.

Po miernom zlepšení údajov o priemyselnej produkcii a tržbách v priemysle sa v marci zmiernil aj prepad slovenského exportu. Podľa predbežných údajov Štatistického úradu SR totiž celkový vývoz tovaru zo Slovenska v marci dosiahol 3,352 mld. eur, čo síce znamenalo medziročný pokles o 20,1 %, avšak zmiernenie oproti februárovému prepadu o 32 % a januárovému o 33,6 %. Celkový dovoz oproti marcu minulého roka klesol o 23,1 % na 3,27 mld. eur. Vo februári bol pritom medziročne nižší o 33,6 %. V marci tak skončila obchodná bilancia Slovenska druhý mesiac po sebe s prebytkom, a to na úrovni 81,9 mil. eur. V marci minulého roka pritom skončil zahraničný obchod Slovenska v deficite 57,4 mil. eur.

Za celé prvé tri mesiace tohto roka tak celkový vývoz dosiahol 9,089 mld. eur, čo znamenalo medziročný pokles o 28,6 %. Celkový dovoz dosiahol v prvom štvrťroku kumulatívne 9,141 mld. eur, čo znamenalo zníženie oproti rovnakému obdobiu minulého roka o 28,2 %. Štvrťročné kumulatívne saldo zahraničnoobchodnej bilancie Slovenska tak bolo pasívne v objeme 51,2 mil. eur, kým za prvé tri mesiace roka 2008 predstavoval kumulatívny deficit 5,6 mil. eur.