Reformy v poľnohospodárstve budú mať dopad na najchudobnejšie vrstvy obyvateľov

Nitra 28.novembra (TASR) Integrácia Slovenska s Európskou úniou (EÚ) bude mať celkovo kladný dopad na Slovensko, reformy v poľnohospodárstve orientované na úniu však dosiahnu zmiešaný efekt na príjmy obyvateľstva. Nová poľnohospodárska politika bude výhodná pre roľníkov, na druhej strane celkovo znevýhodní obyvateľstvo, ktorému sa zvýšia ceny za potraviny.

Vyplýva to zo štúdie Svetovej banky (SB), zameranej na poľnohospodárstvo a potravinárstvo SR, ktorú dnes v Nitre prezentoval hlavný poradca SB pre stratégiu a politiku vidieckeho rozvoja Csaba Csaki.

Prispôsobenie sa spoločnej poľnohospodárskej politike členských krajín EÚ (CAP) bude mať na obyvateľov Slovenska nerovnaký dopad a najviac by malo postihnúť príjmy najchudobnejšej vrstvy obyvateľstva. Zmeny v poľnohospodárskej politike spôsobia zhoršenie celkovej sociálnej situácie obyvateľstva približne o 0,2 až 0,6 % hrubého domáceho produktu (HDP). Za predpokladu realizácie najpravdepodobnejšieho scenára sa príjmy farmárov zvýšia o 7 až 10 miliárd Sk so súčasným negatívnym dopadom na spotrebiteľa vo výške zhruba 12 miliárd Sk. Uvedený scenár nezohľadňuje vplyv ďalších transferov, vyplývajúcich z integrácie Slovenska do EÚ. Súčasné odhady však naznačujú, že vláda bude musieť zvážiť primerané krátkodobé opatrenia, ktoré by zmiernili negatívny dopad zvýšenia cien potravín na najchudobnejšie vrstvy obyvateľstva.

Svetová banka vo svojej štúdii pripravenej v spolupráci s Vládou SR a Výskumným ústavom ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva hodnotí súčasný stav poľnohospodárstva v SR ako výsledok všeobecných politických pomerov. Politická situácia vytvorila bariéry, ktoré bránia transparentnosti a poskytujú záujmovým skupinám možnosť využívať rôzne výhody. Skutočnej reštrukturalizácii odvetvia zabránil intervencionistický prístup štátu, založený na dotáciách a finančnej podpore odvetvia. Oneskorenie primeranej reštrukturalizácie fariem sa stalo jedným z najkritickejších bodov v prístupovom procese Slovenska do EÚ. Súčasnú štruktúru hospodárstiev v SR charakterizujú nedokončená privatizácia pôdy, prevaha veľkých fariem, nízka rentabilita v poľnohospodárstve, nedostatočne reštrukturalizované družstvá a obchodné spoločnosti i fakt, že farmy nie sú schopné splácať dlžoby. Nižšia ako vo vedúcich kandidátskych krajinách je i úroveň politických a inštitucionálnych reforiem, ktoré Slovensko v poľnohospodárstve dosiahlo. Napriek tomu, že Ministerstvo pôdohospodárstva SR oficiálne tvrdí, že rámec poľnohospodárskej politiky sa postupne rozvíja smerom k osvojeniu si nástrojov CAP, v skutočnosti viaceré nástroje poľnohospodárskej politiky aplikované v SR majú ďaleko od súladu s CAP.