Kríza priviedla KSVE na križovatku

Praha 13. mája (TASR) - Po dvoch dekádach bezprecedentnej expanzie sa východoeurópske ekonomiky ocitli na križovatke, ktorá ich môže nasmerovať buď k ďalšiemu rastu, alebo naopak, poklesu.

Desať postkomunistických štátov, ktoré vstúpili do Európskej únie (EÚ), prehodnocuje svoje ekonomické modely. Dôvodom je kríza, ktorá bude minimálne do konca roka brzdiť ich prípadný rast. Globálna recesia má však negatívny dopad aj na tie krajiny regiónu, ktoré zatiaľ nie sú členmi EÚ, lebo ešte nedokončili všetky potrebné reformy. A to môže oddialiť ich zotavenie.

Viaceré východoeurópske ekonomiky: Lotyšsko, Maďarsko, Rumunsko, ktoré sú členmi EÚ, ale aj Ukrajina, Srbsko a Bosna, museli požiadať Medzinárodný menový fond o úver. Aby ho získali, musia zredukovať svoje výdavky, keďže výkon ich hospodárstva klesol a spolu s ním aj rozpočtové príjmy.

Ďalšie štáty únie si zase musia položiť otázku, kedy by mali zaviesť euro a či je súčasný model ich ekonomiky, ktorá je výrazne závislá na exporte, schopný života. O tom všetkom by sa malo diskutovať na piatkovom (15.5.) výročnom stretnutí Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) v Londýne.

Banka odhaduje, že hrubý domáci produkt (HDP) ekonomík strednej a východnej Európy sa zníži tento rok v priemere o 5,2 %. Najväčšej krajine regiónu, Rusku, banka predpovedá kontrakciu o 7,5 %, pobaltským štátom dvojciferný prepad a Ukrajine pokles HDP zhruba o 10 %.

"Výsledky za 4. kvartál 2008 boli katastrofou a aj 1. štvrťrok 2009 bol zlý. V niektorých krajinách bádať náznaky zlepšenia, ale momentálne nedokážeme predpovedať ďalší vývoj," uviedol prezident banky Thomas Mirow.

Desať východoeurópskych členov únie po páde komunizmu vymenilo sovietsky model plánovania hospodárstva za trhovú ekonomiku. Ich životná úroveň vďaka tomu vzrástla a prispeli k tiež k posilneniu ekonomiky tzv. starých členov bloku. Medzi novými a starými členmi únie však ešte stále existujú rozdiely, ale tie sú badateľné aj medzi členmi a nečlenmi bloku.

Ekonómovia rozdelili nových členov do dvoch skupín. Jedna pokračovala v reformách aj po vstupe do únie a druhá "zaspala na vavrínoch". Do prvej skupiny patria Slovensko, Česko a Poľsko. Tieto krajiny, ale doplatili na pokles dopytu, ktorý ochromuje ich priemysel.

V druhej skupine sú pobaltské štáty, Maďarsko a Bulharsko, ktorých ekonomika expandovala vďaka lacným úverom a rastu spotrebiteľských výdavkov, a dnes čelia bolestivému pádu.

Ekonomika nových členov, ktorí vybudovali silný priemysel, môže začať opäť rásť v rokoch 2011 a 2012 po oživení dopytu na ich hlavnom trhu, v eurozóne. Zvlášť, keď sa hodnota ich meny voči euru oslabí, vďaka čomu sa stanú konkurencieschopnejšie.

Pobaltské štáty však také šťastie mať nebudú. Nielenže ich čaká dvojciferná kontrakcia, ale už naviazali svoje meny na euro, čo ich predražuje. HDP týchto krajín môže podľa Neila Sherainga z Capital Economics klesnúť až o 25 %.

Hospodárska kríza už vyvolala vo viacerých krajinách nepokoje a viedla k pádu vlád v Lotyšsku, Maďarsku aj v ČR.

A zatiaľ čo Západ môže svojim ekonomikám pomôcť stimulačnými balíčkami, Východ sa vracia k pravidlám, ktoré ho priviedli do únie.

Nová lotyšská vláda škrtá výdavky o 40 %, aby stlačila deficit aspoň na úroveň 7 % HDP, čo je podmienka poskytnutia úveru od MMF. Aj Rumunsko a Maďarsko už pripravujú podobné kroky, aj keď sa Budapešť dlho bránila reformám sociálneho systému. Podľa analytikov je to však možno už posledná šanca, ako zabrániť potenciálnemu kolapsu.

Väčšiu časť krajín strednej a východnej Európy ale čakajú v nasledujúcich dvoch rokoch parlamentné voľby.

"Veľkým nebezpečenstvom je, že politici budú mať taký strach z reakcie verejnosti na redukciu výdavkov na sociálnu sféru, že radšej upustia od reforiem. A to môže zo strednodobého hľadiska uškodiť ich hospodárskemu rastu," domnieva sa Katinka Baryschová, zástupkyňa riaditeľa strediska pre európske reformy EBOR.