Odklad reforiem by sa nám kruto vypomstil

Pavol Rusko

So záujmom som si prečítal článok pána Luknára v Plus 7 dní Reforma nie je len zdražovanie. Podobne ako mnohokrát predtým autor prezentuje kritický pohľad na udalosti, ktoré sa dotýkajú občanov, a podobne ako mnohokrát predtým sa s jeho názormi možno stotožniť. V porovnaní s predchádzajúcimi článkami však existuje jeden zásadný rozdiel - najpodstatnejšia informácia v ňom chýba. Tú by som si dovolil doplniť osobne. (V redakcii Plus 7 dní tento príspevok k diskusii odmietli uverejniť.)

Každý človek, domácnosť, firma či vláda musí neustále riešiť dilemu medzi spotrebou a úsporou. Keďže dnešná úspora (investícia) mi zvyšuje zajtrajšiu spotrebu, je jasné, že to, čo spotrebujem dnes, mi moju zajtrajšiu spotrebu nenavýši. Podobne je tomu aj s celou krajinou. Príliš vysoká spotreba dnes môže ohroziť zvyšovanie spotreby zajtra. Myslím si, že to je situácia, v ktorej sa Slovensko v súčasnosti nachádza.

Podľa údajov Štatistického úradu SR celková spotreba krajiny v prvom polroku 2002 dosiahla 75-percentný podiel na HDP - historicky druhú najvyššiu hodnotu počas existencie Slovenska. Miera konečnej spotreby domácností, ako hlavnej zložky celkovej spotreby, dosiahla dokonca historické maximum - takmer 56 percent HDP. Na tom by vôbec nebolo nič zlé (veď zvyšovanie spotreby v USA bolo motorom celosvetového ekonomického rastu počas uplynulej dekády), pravda, ak by miera investícií na Slovensku, ktorá dokáže udržať súčasnú mieru spotreby, bola porovnateľná s vyspelými ekonomikami. Ona je však zákonite podstatne vyššia!!!

Tu sa dostávame k jadru problému. Celkové výdavky na spotrebu a investície (75 % HDP+31- 34 % HDP) sú na Slovensku počas posledných dvoch rokov podstatne vyššie ako celkový príjem vytvorený z predaja vyrobených tovarov a služieb (=100 %). Rozdiel, rovnajúci sa zhruba schodku bežného účtu platobnej bilancie, si musíme požičať v zahraničí (ako sa to robilo za Mečiara), alebo financovať z privatizácie (ako sa to robilo za Dzurindu). Keďže ani jedna z týchto možností už nie je (vzhľadom na ukazovatele zadlženosti a blížiaci sa koniec privatizačného procesu) dlhodobo použiteľná, zostáva jediné. Znížiť schodok bežného účtu platobnej bilancie buď znížením dnešnej spotreby (zvyšovaním cien, a možno aj daní), alebo znížením budúcej spotreby (znižovaním investícií) skôr, AKO SI TO TRHY VYNÚTIA ŽIVELNOU CESTOU. Zároveň treba naštartovať také reformy, ktoré dovolia v strednodobom horizonte nielen vymazať prechodný pokl...

Celý článok si môžete prečítať tu.