Slovensko emitovalo eurobondy za 2 mld. eur

BRATISLAVA 17. mája (SITA, Reuters) Slovensko vo štvrtok emitovalo prvýkrát po dvoch rokoch eurobondy. Celková hodnota emisie pritom dosiahla 2 mld. eur, čo bolo dvojnásobne viac, ako pôvodne avizovalo. Ešte minulý týždeň šéf rezortu financií Ján Počiatek uviedol, že je nepravdepodobné, že krajina si bude v emisii požičiavať viac ako 1 mld. eur. Šéf Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) Daniel Bytčánek pritom povedal, že celkový dopyt v prvej zahraničnej emisii Slovenska od prvého januára tohto roku, keď sa krajina stala len druhým východoeurópskym členom eurozóny, dosiahol 2,8 mld. eur.

Nový dlhopis, ktorý je splatný v januári 2015, bol ocenený na 170 bázických bodov nad referenčnou úrovňou, reflektujúc rating dlhodobých záväzkov, ktorý sa zvyšoval v posledných rokoch vďaka najrýchlejšiemu rastu v rámci krajín východnej Európy a úspešnému zavedeniu eura. Slovensko má v súčasnosti hodnotenie A1 od Moody's Investors Service a A+ od Standard & Poor's a Fitch Ratings. Posledné eurobondy pritom krajina emitovala ešte v roku 2007 s desaťročnou maturitou.

Slovensko využilo výhodu súčasného zlepšenia podmienok na trhu a apetítu investorov. Slovenská emisia pritom prišla len krátko po 1,5-miliardovej emisii eurobondov Českej republiky z konca apríla. Česi pritom predávali dlhopisy pri cene 190 bázických bodov nad referenčnou úrovňou. Podľa analytika Commerzbank Luisa Costu tak z tohto pohľadu vyzerá ocenenie slovenského eurobondu, ktorého hlavnými aranžérmi emisie boli HSBC a Société Générale, relatívne férové.

Slovensko upustilo od plánu predaja zahraničných dlhopisov minulý rok a zrušilo podobný zámer aj v prvom štvrťroku tohto roka. Dôvodom boli nevýhodné trhové podmienky spôsobené globálnou finančnou krízou. Slovenská vláda potrebuje tento rok zvýšiť emisie dlhových cenných papierov, pretože očakávaná recesia skreše príjmy štátneho rozpočtu a môže zvýšiť deficit verejných financií nad maastrichtský limit 3 % hrubého domáceho produktu (HDP). Avšak na rozdiel od niektorých ostatných členských štátov Európskej únie, Slovensko nemusí vynakladať financie na pomoc bankovému sektoru alebo na veľké stimulačné balíky. Okrem toho hrubý verejný dlh krajiny na úrovni zhruba 30 % HDP znamená nižšie potreby jeho