Proces v kauze Transpetrol odročili na 5. júna

Čítaním zo spisu a výpoveďou znalkyne z Kriminalisticko-expertízneho ústavu v Bratislave pokračovalo v utorok na Krajskom súde (KS) v Žiline hlavné pojednávanie v kauze prevodu balíka akcií spoločnosti Transpetrol. Na 34-percentný podiel akcií slovenského prepravcu ropy si nárokujú siedmi podnikatelia okolo vranovského podnikateľa Ignáca I. Hlavné pojednávanie odročili na 5. júna, ďalší termín je vytýčený na 22. júna. Na utorkové hlavné pojednávanie eskortovali z väzenia súdnu exekútorku Miladu K., ktorá vybrala na exekúciu 34-percentný podiel Transpetrolu. Predseda KS totiž vydal príkaz na jej zatknutie, pretože súd jej správanie považoval za obštrukčné. Po zložení kaucie desaťtisíc eur ju prepustili na slobodu. Ignác I. v utorok označil viaceré kópie listín zo spisu za podvrh a vyjadril podozrenie z trestnej činnosti vyšetrovateľa. Uviedol tiež, že v spise chýba 1 800 strán a domáhal sa zistenia, kto ich odstránil. "Zo spisu bolo odstránených 1 800 čísiel listov a to všetko listov, ktoré svedčia v náš prospech. Bohužiaľ, prokurátor oznámil, že oni nepovažujú tieto listy za potrebné a z horeuvedeného dôvodu ich vyradili," povedal Ignác I.

Predseda KS v Žiline Juraj Krupa pripustil, že v spise chýba mnoho strán. "Veľká časť chýba a naozaj nevieme, kde sú tie listy a čo na nich bolo. Na požiadanie súdu prokurátor predložil spis, ktorý on má k dispozícii a tiež nevedel zabezpečiť chýbajúce listy. Podľa našich informácií mali to byť nejaké doklady alebo dôkazy alebo výpovede, neviem presne povedať, ktoré sa netýkali týchto obžalovaných a netýkali sa tejto podanej obžaloby, ale neviem to ani potvrdiť, ani vyvrátiť," povedal Krupa. Prípad sa však bude musieť uzavrieť aj bez ich doloženia. Predpokladaný termín ukončenia hlavného pojednávania je podľa Krupu ťažko určiť. Jeden z predvolaných znalcov totiž udáva zlý zdravotný stav a vysoký vek, preto sa bude pravdepodobne bude musieť časť hlavného pojednávania vykonať na východnom Slovensku.

"V súčasnosti je tragédiou, ak si nenechá či už minister hospodárstva alebo minister spravodlivosti, prípadne generálny prokurátor vyhodnotiť jednu základnú vec a to jest, že týmto a odsúdením akéhokoľvek z nás tu ako obžalovaných nie je možné zvrátiť a napraviť právny stav, ktorý tu nezvratne existuje, to jest, že siedmi akcionári, ktorí vlastnia akcie, oni nie sú ani jeden z nich ani obvinení ani obžalovaní," uviedol Ignác I. na otázku, komu sporné akcie Transpetrolu v súčasnosti patria. Dodal, že tieto akcie, tak ako bolo avizované, boli predané do zahraničia. "Predpokladáme, že 1. júna na valnom zhromaždení sa predstaví nový akcionár a prednesie, predpokladám, zároveň výzvy predarbitrážneho konania, ktoré budú adresované Ministerstvu financií a hospodárstva SR," dodal Ignác I.

Trestnoprávny spor sa ťahá na KS v Žiline už od roku 2002. Podľa obžaloby došlo k podvodnému prevodu 647 akcií Transpetrolu za približne 66,38 milióna eur. Východoslovenský podnikateľ Ignác I. a spol. čelia obžalobe z trestných činov podvodu, prípravy k trestnému činu legalizácie príjmov z trestnej činnosti spáchanej formou spolupáchateľstva, z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa a trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku.

Spor o 34 % akcií Transpetrolu sa začal v máji 1995. Spoločnosti ILaS Vranov nad Topľou ako predávajúci a Slovenka Vranov ako kupujúci uzavreli zmluvu o budúcej zmluve na predaj nehnuteľnosti. Daňový úrad vo Vranove nad Topľou si však ešte v tom istom roku uplatnil na nehnuteľnosti firmy ILaS záložné právo. Spoločnosť ILaS sa obrátila na Okresný súd vo Vranove nad Topľou s tým, že pre postup daňového úradu nemohla budovu predať, a tak vznikla pohľadávka vo výške 1,42 milióna eur. Ústredné daňové riaditeľstvo uznalo námietku firmy ILaS, že daňový úrad nepostupoval správne a záložné právo zrušil. ILaS tak žiadal náhradu škody od ministerstva financií, ktoré riadi daňové úrady. Ministerstvo pokladalo tento rozsudok za nevykonateľný a pohľadávku neuhradilo. Okresný súd vo Vranove nad Topľou však dal firme za pravdu. Na základe rozsudku z roku 1997 podala firma návrh na exekúciu. Poverená súdna exekútorka Milada Korimová vybrala na exekúciu 34-percentný podiel Transpetrolu.

V roku 1998 postúpila spoločnosť ILaS svoju pohľadávku na vranovskú firmu C.S.I.-CD. V tom istom roku táto firma vyzvala obchodníka s cennými papiermi Classinvest Slovakia na nákup akcií Transpetrolu. Na základe exekučného rozhodnutia obchodník kúpil tieto akcie a previedol ich na účty siedmich právnických a fyzických osôb vedených v Stredisku cenných papierov. Krátko po tom ministerstvo financií koncom roka 1998 dalo príkaz na spätný prevod týchto akcií do vlastníctva štátu.

Spoločnosť Transpetrol sa zaoberá prepravou ropy a jej skladovaním pre svojich odberateľov a pre Správu štátnych hmotných rezerv. V roku 2002 získala 49-percentný balík akcií Traspetrolu firma Jukos Oil Company za 74 mil. USD. Slovensko si ponechalo majoritný 51-percentný podiel.

Mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti Transpetrol, a. s. zvolané Ignácom I. v apríli tohto roku vo Vinnom v okrese Michalovce schválilo zlúčenie Transpetrolu s cyperskou spoločnosťou Imperio Regere v Limasole, kde by sa malo presťahovať aj sídlo spoločnosti. Zhromaždenie tiež schválilo zámer údajných siedmich menších akcionárov, predať akcie.

Agentúra SITA vydá k správe aj zvukové správy.