Jusko: Nie sme ochrancami vývozcov

Pred tromi týždňami sa Národná banka Slovenska pustila do boja proti silnej korune a vyslúžila si za to kritiku niektorých ekonómov. Spochybňoval sa zmysel jej ťaženia a aj spôsob jeho realizácie. Analytikom sa nepáčilo, že banka za vysokú cenu ochraňuje domácich exportérov, čím len odkladá nevyhnutné zvyšovanie ich produktivity a schopnosti konkurovať. Druhá výčitka smerovala proti nesúladu medzi vyhláseniami predstaviteľov NBS a jej činmi. Opakované spochybnenia možnosti znížiť úrokové sadzby napokon banka poprela ich radikálnym znížením. Pohľad centrálnej banky na korunu, ekonomiku a kritiku vysvetľoval jej guvernér MARIÁN JUSKO.Boli intervencie proti silnej korune opodstatnené, keď sa dva týždne po nich začala koruna prirodzene oslabovať pod vplyvom zlých výsledkov zahraničného obchodu a tradičného odchodu špekulantov pred koncom roka z trhu?

„Intervencie boli z nášho pohľadu určite opodstatnené. Za neopodstatnené považujeme historické rekordy koruny oproti euru v čase, keď deficit obchodnej bilancie predstavuje zhruba osem percent hrubého domáceho produktu. To, že koruna zoslabla po oznámení výsledkov zahraničného obchodu, je dobré, ale na druhej strane to bol len pohyb v rámci niekoľkých dní. Pripomeňme si situáciu z prvého štvrťroku, keď sa koruna posilňovala napriek zhoršujúcemu sa zahraničnému obchodu. V obidvoch prípadoch šlo o neekonomické faktory.“

Sú očakávania obchodníkov naozaj neekonomickým faktorom? Veď investovali veľké peniaze do viery, že slovenská realita sa bude zlepšovať.

„Ak bude z dlhodobého hľadiska hospodárska politika riadená správnym spôsobom a nedopustíme sa výraznejších chýb, vidíme priestor na posilňovanie koruny. To však neznamená, že toto dlhodobé očakávanie sa má pretaviť do zmeny kurzu v priebehu jedného-dvoch týždňov. To by mohlo nabúrať prirodzený ekonomický vývoj.“

Najväčší rozpor videla NBS medzi rastúcim kurzom a zlými výsledkami zahraničného obchodu. Čo to znamená, prispôsobovať kurz zahraničnému obchodu?

„Takto formulovaná otázka je zjednodušujúca. Nemôžeme sa pozerať len na exportnú výkonnosť ekonomiky, aj keď teoreticky platí, že čím je slabšia koruna, tým je väčšia schopnosť zvýšiť export. Treba zobrať do úvahy aj dovoz, kde platí, že čím slabšia koruna, tým lepší predpoklad na náhradu dovozov domácou produkciou. NBS musí sledovať celkový ekonomický vývoj, napríklad aj nezamestnanosť. Ako na ňu vplýva silnejší alebo slabší kurz koruny. Najdôležitejšie je však to, že vo fundamentoch ekonomiky sa za posledný polrok nič významné nezmenilo. Kurz sa zhodnotil až o sedem percent s tendenciou ďalšieho nekontrolovateľného posilňovania. Funkciou každej centrálnej banky je proti takémuto javu zasiahnuť.“

Ekonómovia sa obávajú, že strážením kurzu zmäkčujete podmienky slovenským vývozcom, ktorí však časom aj tak budú čeliť tlaku silnej koruny.

„Slovenskí exportéri sú konkurencieschopní a pohyb kurzu v rámci prípustnej tolerancie ich nemôže veľmi ovplyvniť. Je pravda, že sme dostali viaceré podnety od firiem, že posilnenie koruny ohrozuje ich export. Z národohospodárskeho hľadiska tomu nepripisujem veľkú váhu, pretože väčšinou ide podľa obratu o menšie firmy. Problém je v tom, že silná koruna nepodporuje dodatočný export. Ten by mohol byť vyvolaný len prílevom priamych zahraničných investícií a investori tiež prihliadajú na efektívnosť svojho podnikania. Silná koruna sťažuje nahrádzanie dovážanej produkcie domácou výrobou a aj riešenie problému nezamestnanosti. Takže vydávať politiku NBS za ochranu exportérov je príliš zúžené.“

Zníženie úrokových sadzieb, ktoré bolo napokon rozhodujúce pre oslabenie koruny, odporovalo predchádzajúcim vyhláseniam ľudí z NBS, že vzhľadom na infláciu je to nemožné.

„Tento pohľad odmietam. Nikto z predstaviteľov NBS nepovedal, že vylučuje pohyb úrokových sadzieb. Ja osobne som povedal, že pri zvýšenej inflácii na budúci rok sa znižuje manévrovací priestor z hľadiska využívania úrokových sadzieb. To však neznamená, že NBS by mala prestať využívať tento nástroj. Obchodníci a partneri komerčných bánk sú z tohto pohľadu na „druhej strane brehu“ a niekedy sú naše záujmy protichodné. My presadzujeme národohospodárske záujmy a oni presadzujú záujmy svojej firmy.“

Ale finančný trh je citlivý a na svoje rozhodnutia nepotrebuje jednoznačné vyjadrenia, často stačia náznaky. Nemáte obavu, že NBS ohrozila svoju dôveryhodnosť, keď trh vnímal jej vyhlásenia inak ako jej nasledujúce rozhodnutia?

„Podstata je v tom, že všetci účastníci trhu by chceli mať pevný bod. Keďže ani my ho nemáme, nemôžeme postúpiť trhu informáciu o presnom postupe našich krokov. Nemôžeme napríklad povedať, že NBS bude v priebehu dvoch týždňov intervenovať či hýbať úrokovými sadzbami. To, že komerčné banky a díleri chcú mať istotu, aby ľahšie riadili svoje záujmy, je prirodzené, ale pre vývoj svetovej ekonomiky sú zase prirodzené premenlivé podmienky, ktoré vplývajú aj na centrálne banky.“

Lenže boj o slabšiu korunu bol zásadnou zmenou v cieľoch NBS, ktorým doteraz dominovala inflácia. Sama banka často hovorila, že úroky sa nedajú znižovať kvôli inflácii. Zmenili ste orientáciu z inflácie napríklad na kurz?

„Klasik československej ekonomickej reformy Klaus by to označil za ‚hlboké nedorozumenie‘. NBS už dávno deklaruje, že inflácia v tomto roku bude pod spodnou hranicou cieleného pásma. Nič na tom nezmení ani zníženie úrokových sadzieb. Z praktického pohľadu sme si istí, že inflačný cieľ určite neprekročíme, takže z hľadiska s...

Celý článok si môžete prečítať tu.