Deň daňovej slobody sa tento rok posunul na 3. júna

Občania tento rok pracujú na štát o jedenásť dní dlhšie ako vlani. Deň daňovej slobody, ktorý vyjadruje celkovú mieru prerozdeľovania príjmov v slovenskej ekonomike, sa totiž posúva z minuloročného 22. mája na 3. júna. Podľa analýzy Združenia daňových poplatníkov Slovenska a Nadácie F. A. Hayeka sa tak miera prerozdeľovania v ekonomike dostáva na úroveň roka 2004. Podľa prezidenta Nadácie F. A. Hayeka Jána Oravca sa pod tohtoročné posunutie Dňa daňovej slobody podpísala predovšetkým hospodárska kríza prejavujúca sa v poklese hrubého domáceho produktu (HDP), ako aj relatívny nárast verejných výdavkov. Vláda totiž podľa jeho slov nie je ochotná dostatočne pristúpiť k výraznému šetreniu. Deň daňovej slobody bol pre tento rok stanovený s určitým rizikom jeho posunutia na neskorší dátum. Podľa Oravca je vysoko pravdepodobné, že sa aj vzhľadom na možný nárast vládnych výdavkov bude musieť posunúť v neprospech občanov.

Deň daňovej slobody je dňom, do ktorého priemerný občan odovzdá celý svoj zárobok štátu na daniach a ďalších povinných platbách. Od nasledujúceho dňa už obrazne povedané pracuje pre seba. Podľa Nadácie F. A. Hayeka predstavuje odhadovaná výška celkovej miery prerozdeľovania na Slovensku v tomto roku 41 % HDP. To znamená, že štát z každého vytvoreného eura prerozdelí 41 centov. Jedným z dôvodov posunutia Dňa daňovej slobody je pritom aj nevytváranie rezerv predchádzajúcimi vládami. "Slovensko tento rok dopláca na to, že v uplynulých rokoch, keď sme mali veľmi silný hospodársky rast, žiadna z doterajších vlád nedokázala tento rast využiť na výrazné šetrenie a na dosiahnutie vyrovnaného štátneho rozpočtu," myslí si riaditeľ Nadácie F. A. Hayeka Martin Chren. Podľa predsedu správnej rady nadácie Ivana Švejnu sa pod tohtoročný Deň daňovej slobody negatívne podpísalo aj pôsobenie súčasnej vlády. "Vláda sústavne ignoruje fakty, tvrdohlavo odmieta uznať realitu a jednoducho nie je schopná prispôsobovať sa situácii," konštatoval Švejna s tým, že kabinet by sa mal v súčasnosti viac sústrediť na šetrenie.

Podľa Martina Chrena vývoj na Slovensku nie je v porovnaní s ostatnými krajinami výnimočný. Podľa jeho slov je síce porovnanie medzi krajinami ťažké, stále však existujú krajiny, v ktorých je Deň daňovej slobody podstatne skôr. "Keby sa vláda ešte napríklad v októbri minulého roka netvárila, že hospodárska kríza sa dotýka len podnikateľov ale nie štátu, tak ten Deň daňovej slobody mohol byť o nejaké tri - štyri dni lepší," konštatoval v utorok Martin Chren.

Nadácia spolu so združením zverejňuje okrem Dňa daňovej slobody aj prepočet daňového a odvodového zaťaženia priemerného pracujúceho. Pri porovnaní podielu čistej mzdy po zaplatení priamych aj nepriamych daní s celkovými mzdovými nákladmi tak zamestnanec s priemerným príjmom získa z každého eura zaplateného zamestnávateľom za prácu iba 48 centov. Až 52 centov z nákladov práce tak zhltnú povinné poistné odvody a dane.

Združenie daňových poplatníkov Slovenska v spolupráci s Nadáciou F. A. Hayeka vyhlasujú Deň daňovej slobody každoročne od roku 1999.

Agentúra SITA vydá k správe aj zvukovú správu.