Zlato: Porazia investori banky?

Nie je žiadnym tajomstvom, že najväčšie americké banky (a nie len tie) sú najväčšími predajcami papierových kontraktov na zlato. Vďaka neúnavnej práci organizácie Gold Anti-Trust Comemittee (GATA) máme k dispozícií mnoho faktov, ktoré to dokazujú. A nielen to, vďaka bezmedznej podpore vlád a centrálnych bánk (ECB nie je výnimkou) môžu komerčné banky špekulovať a manipulovať cenu komodít bez toho, aby im hrozili sankcie. Naopak, v prípade problémov ich centrálne banky zachránia.

V tejto analýze sa však nebudeme venovať ich previazanosťou alebo morálkou. Pozrime sa na jednoduché hrozby a možné konzekvencie, ktoré vyplývajú z aktívnej účasti komerčných bánk na trhu zlata. Blížime sa k veľmi dôležitej psychologickej úrovni a v tejto oblasti sa zlato skutočne môže správať veľmi zaujímavo.

Komerčné subjekty

Na trhu futures obchodujú proti sebe dve skupiny obchodníkov – komerčné a nekomerčné subjekty. Zmyslom delenia na komerčné a nekomerčné skupiny bolo, aby sa oddelili špekulatívni obchodníci od obchodníkov, ktorí hedgujú alebo zaisťujú svoje pozície. Ale zjavne Komisia pre komoditné obchodovanie (CFTC) tento cieľ nedosiahla, keďže medzi komerčné subjekty zaradila aj investičné banky. K producentom komodít, ktorí hedgujú cenu svojej budúcej produkcie, aby si v prípade jej poklesu dokázali udržať ziskovú maržu, pribudli aj banky. Tie sú rovnako zaradené do kategórie komerčných subjektov aj keď zmysel ich podnikania je rýdzo špekulatívny.

Obchodovanie komodít

V praxi vyzerá situácia jednoducho. Povedzme, že cena komodity stúpa z dôvodu vyššieho dopytu. Cena reaguje nárastom, keďže neexistuje dostatočná ponuka na pokrytie dopytu. Hovoríme, že ponuka je neelastická, čo znamená, že množstvo komodít k predaju je obmedzené. Čím je však  cena vyššia, tým za normálnych okolností klesá záujem o nákup komodity, keďže vyššia cena odradí časť kupujúcich. Vytvorí sa tak nová rovnováha na trhu pri vyššej cene.

Táto situácia však neplatí na trhu zlata. Tu platí, že čím je vyššia cena, tým je vyššia ponuka. Jednoducho povedané, ako náhle sa zvýši dopyt, tak iba jeho časť sa prenesie do zvýšenej ceny. Je to prirodzené z pohľadu producenta zlata, ktorý začne predávať aj ešte nevyrobené zlato, aby si zabezpečil budúci zisk. Problémom však je, že väčšia časť predaných kontraktov zlata patrí komerčným bankám.  Tie okamžite nastúpia na trh a predávajú papierové zlato (vo forme futures), ktoré nemajú. Tým vlastne zabezpečujú, aby cena tohto kovu výraznejšie nevzrástla.

OI a cena

CFTC zverejňuje objemy krátkych pozícií jednotlivých skupín subjektov ako aj celkový stav otvorených pozícií na burze. Je to veľmi dôležitý údaj vzhľadom k rozloženiu pozícií obchodníkov. Nasledujúci graf ukazuje porovnanie ceny a krátkych pozícií komerčných obchodníkov.

Fialová línia ukazuje cenu zlata za posledné dva roky. Modrá línia naznačuje počet čistých otvorených krátkych pozícií. Závislosť je jednoznačná, čím rastie cena, tým viac zlatých futures banky predávajú. Práve minulý týždeň zaznamenal objem krátkych kontraktov na zlate hodnotu 200,000, keď sa za týždeň zvýšil o 13%. Objem nad 200,000 krátkych kontraktov bol naposledy dosiahnutý v decembri 2007, keď zlato prelamovalo úroveň 850 USD, čo bolo dovtedajším historickým maximom.

Zlomový bod

Technicky je zlato v býčom trende, čo môže zvýrazniť práve prelomenie technickej formácie hlavy a ramien tak, ako to ukazuje práve priložený obrázok. Prelomenie úrovne 1000 dolárov by bolo silným znamením pre množstvo účastníkov trhu, že potenciál zlata sa začína pomaly napĺňať, keďže okrem techniky hovoria v prospech jeho ďalšieho rastu skvelé fundamenty.

Nie je to len súčasnou hranicou 1000 dolárov, ale trh zlata je charakteristický tým, že práve v oblasti silných rezistencií sa koncentruje silná snaha komerčných bánk o pokles ceny zlata. Práve na týchto úrovniach predávajú obrovské množstvo kontraktov futures, ktorých cieľom je zabrániť tomu, aby vyšší dopyt priniesol vyššie ceny. Hlavné komerčné banky sú podľa väčšiny odborníkov neuveriteľne silno angažované v oblasti zlatých derivátov a rast ich ceny by im mohol spôsobiť obrovské straty. Snaha o masívne predaje zlata pri jeho raste tak môžeme označiť ako z núdze cnosť.

Ako poraziť banky

Videli sme to veľa krát a je možné, že to ešte veľa krát uvidíme, že banky dokážu práve takýmto spôsobom stlačiť ceny nižšie. Výborným príkladom sú minuloročné maximá zlata na úrovni 1030 USD. Avšak ani banky nie sú schopné neobmedzeného predaja zlata, ktoré nevlastnia. Ak dopyt po zlate skutočne naberie gigantické rozmery, potom nedokážu udržať stanovenú cenu a pri rastúcej cene budú musieť svoje pozície uzatvárať s ohromnými stratami, pričom dopyt po zlate vystrelí cenu prakticky do „nebies“.

Aj keď tento scenár je snom každého zlatého býka (gold bug), jeho realizácia rozhodne nebude ľahká. Niečo podobné sa v novodobej histórií podarilo iba raz, a to v novembri 2005, keď trh bojoval o kótu 450 USD. Jej prelomenie viedlo k masakru a cena sa za pár mesiacov vyšplhala na úroveň 700 dolárov. Tento krát by bol pohyb ešte oveľa brutálnejší.

Banky však raz kapitulujú, o tom niet pochýb. Dôvodom je to, že predávajú zlato, ktoré nemajú, avšak dopyt po zlate bude s veľkou pravdepodobnosťou len rásť. Najväčšou nočnou morou pre banky sú investori, ktorí požadujú dodanie fyzického zlata. Práve fyzické dodávky je niečo, čo banky nevedia zabezpečiť a vtedy im prichádzajú na pomoc centrálne banky svojimi rezervami. Tento kolobeh však nemôže fungovať do nekonečna a raz sa musí zastaviť. Až potom cena zlata získa svoju skutočnú hodnotu.

Timing is everything

Alebo načasovanie je všetko. Všetci hovoria o zlate ako skvelej investícií. To priťahuje množstvo ľudí, avšak ich dopyt sa utápa v záplave predajov komerčných subjektov. História nám jednoznačne hovorí – je čas zvýšiť opatrnosť. Takmer vždy banky vyhrajú, keďže s tým, ako prichádzajú nové investície avšak cena nerastie, tak ľudia strácajú o investíciu záujem. Predaje zlata investorov tak spôsobia presne to, čo si banky želajú – pošlú cenu nižšie a tie tak môžu realizovať tučný zisk.

Pragmatický investor by tak mal v súčasnosti ísť spolu s komerčnými bankami a predávať zlato. Má tak slušné vyhliadky na dobrý zisk. Problémom však je, že vieme, že tento model raz praskne. A nikomu by sme v tom momente nepriali stáť na krátkej strane. Navyše trh je stále extrémne krehký a každá nová závažnejšia informácia ním môže skutočne zamávať.

Práve možno preto prichádza čas na výber aspoň časti ziskov dlhých obchodníkov. A možno nastavenie nákupných objednávok nad historickými maximami s blízkym vlečeným stop-lossom môže byť tou správnou stratégiou. V každom prípade nám rozum velí opatrnosti práve v tejto dobe, ktorá sa hmýri obrovskými obchodnými príležitosťami.

Autor: Ronald Ižip, CI KOMODITY a.s.

www.cikomodity.com