Údaje o HDP potvrdili vysoký prepad externého dopytu
Pridajte názor3. 6. 2009 - Podľa analytika VÚB banky Martina Lenka však nemusí byť 5,6-percentný prepad ekonomiky z prvého kvartálu ešte definitívnym dnom
Detailná štruktúra vývoja hrubého domáceho produktu (HDP) v prvom štvrťroku tohto roka potvrdila výrazný prepad zahraničného dopytu, čo sa vo všeobecnosti očakávalo. Zaostával však aj domáci dopyt. Celkovo podľa Štatistického úradu SR (ŠÚ) reálny medziročný prepad HDP v prvom kvartáli dosiahol 5,6 %. "Prudký prepad rastu ekonomiky súvisel s poklesom zahraničného, no aj domáceho dopytu. S výnimkou spotreby verejnej správy zaznamenali pokles všetky ostatné komponenty HDP, najvýraznejší vývozy a dovozy," konštatoval analytik VÚB banky Martin Lenko. Z dôvodu rastu nezamestnanosti, poklesu dopytu a zhoršení očakávaní do budúcnosti zaznamenala spotreba domácností a investície opäť po dlhom období, teda od prelomu rokov 2003 a 2004, posun do negatívnej oblasti.
Podľa Lenka však hlboký prepad hospodárstva v prvom kvartáli ešte stále nemusí znamenať dno. "Veľmi slabý ekonomický sentiment zároveň poukazuje na možné ešte hlbšie prepady našej ekonomiky aj v nasledujúcich mesiacoch. Pre posúdenie toho, či bol prepad slovenskej ekonomiky v prvom štvrťroku tohto roka naozaj dnom recesie, ako na to poukazuje konsenzus pozorovateľov na trhu, bude z nášho pohľadu preto nutné počkať minimálne na dáta za ekonomickú aktivitu za mesiace apríl a máj," uviedol. Aj napriek miernemu spomaleniu prepadu aktivity v Európskej únii je totiž podľa Lenka hodnotenie aktuálnej situácie podnikmi, no aj analytikmi, stále zlé, čo zvyšuje riziko ďalšieho zrýchlenia prepadu ekonomiky.
Podrobné zloženie štruktúry reálneho poklesu HDP pritom podľa analytika Volksbank Slovensko Vladimíra Vaňa definitívne potvrdzuje, že v prípade malých a otvorených ekonomík nemožno od seba "odstrihnúť" smerovanie zahraničného a domáceho dopytu. "V čase, keď dochádza k dramatickému prepadu dopytu po slovenskom exporte, revidujú svoje správanie aj domáce subjekty," konštatuje. Nejde pritom podľa neho len o vyššiu šetrnosť domácností, konečná spotreba domácností, ktorá v prvom kvartáli klesla prvýkrát od roku 1995, je totiž úzko spätá s trhom práce. "V čase, kedy pre oslabenie exportnej výkonnosti slovenských priemyselných firiem rastie nezamestnanosť, ochladzuje sa dynamika priemerných miezd, logicky prehodnocujú svoje správanie aj domácnosti a sú šetrnejšie," dodáva Vaňo.
Slovenské hospodárstvo v prvom štvrťroku tohto roka medziročne reálne pokleslo o 5,6 %. Vyplýva to zo spresnených údajov zverejnených Štatistickým úradom SR, ktorý tak ešte zhoršil svoj rýchly odhad z minulého mesiaca o 0,2 percentuálneho bodu. Potvrdil sa tak prvý prepad slovenskej ekonomiky do záporného hospodárskeho rastu od prvého štvrťroku 2000. Podľa štatistikov sa pritom v prvom kvartáli tohto roku vytvoril na Slovensku hrubý domáci produkt v objeme 14,648 mld. eur. V bežných cenách bol tento objem medziročne nižší o 6,1 %.