Čínska vojna o komodity pokračuje
Pridajte názor11. 6. 2009 - To, že sa Čína snaží získať väčší vplyv na komoditnom trhu je faktom. Akým spôsobom sa o vydobytie si vplyvu pokúsi je však zatiaľ nejasné.
To, že sa Čína snaží získať väčší vplyv na komoditnom trhu je faktom. Akým spôsobom sa o vydobytie si vplyvu pokúsi je však zatiaľ nejasné. Súčasnú situáciu na komoditnom trhu by sme mohli charakterizovať neustálym skupovaním komodít zo strany Číny. Avšak zdá sa, že ich ďalšie skupovanie pri niektorých komoditách je už obmedzené nedostatočnými skladovacími kapacitami a inými faktormi.
Číne sa v čase recesie vďaka ich dostatočne vysokej hotovosti podarilo nakúpiť komodity naozaj za skvelé ceny. Veď priemerná cena ropy, za ktorú minulý rok na komoditnom trhu nakupovali dosiahla iba 58 amerických dolárov za barel. Cena ropy v súčasnosti sa pohybuje na úrovni okolo 72 USD za barel a teda načasovanie ich zásobovania možno označiť za naozaj veľmi presné. So zvýšením cien komodít však Čína postupne od hromadného skupovania upustila. Nedostatočné kapacity skladísk však pravdepodobne nie sú jedinou príčinou ich slabnúceho záujmu o komodity, ktorý však aj v súčasnosti možno považovať za veľký. A čo by mohlo byť ďalšou príčinou ich zníženej aktivity na komoditnom trhu? Pozrime sa napríklad na situáciu so železnou rudou a s ňou súvisiacou výrobou ocele.
Vyostrená situácia so železnou rudou
Pri železnej rude je dôležité si uvedomiť, že hlavnými partnermi čínskej ekonomiky a jej odvetvia zaoberajúceho sa výrobou ocele sú austrálske spoločnosti Rio Tinto a BHP Billiton a brazílska spoločnosť Vale SA. Situácia medzi čínskou stranou a medzi austrálskymi ťažobnými spoločnosťami sa v posledných týždňoch však riadne vyostrila. Austrálska spoločnosť Rio Tinto, topiaca sa v dlhoch, potrebovala nájsť partnera, ktorý by jej bol ochotný poskytnúť dostatočnú hotovosť. Tá by spoločnosti vo veľmi neistej budúcnosti mala zaistiť v bezpečné pôsobenie vo svojich aktivitách. Pomocnú ruku spoločnosti ponúkla čínska spoločnosť Chinalco. Tá dokonca zo svojich pôvodných požiadaviek uľavila, avšak ani tak sa jej podiel v spoločnosti nepodarilo získať. Proti boli akcionári spoločnosti Rio Tinto. Nepáčilo sa im, že by Čína získala väčší podiel na rozhodovaní o cene, keďže je hlavným odberateľom. Rozhodli sa preto situáciu riešiť iným spôsobom. Najvhodnejším partnerom sa stala spoločnosť BHP Billiton, teda druhý austrálsky ťažobný gigant. BHP Billiton zaplatila spoločnosti Rio Tinto 5,8 mld. USD za vytvorenie joint venture v oblasti ťažby železnej rudy. Tieto spoločnosti sa o spojenie pokúšali už niekoľko krát predtým, avšak vždy neúspešne. Tento krát sa im toto spojenie však čínska strana pokúša prekaziť. Namieta, že tieto dve spoločnosti (2. a 3. najväčšia ťažobná spoločnosť na svete) vytvoria na trhu monopol, ktorý by viedol k vyšším cenám pre ich odberateľov. K tomuto názoru sa pridali už aj iné ťažobné spoločnosti, napr. Vale SA (Brazília) a ďalšie.
Kľúčové udalosti
V máji Čína znížila dovoz železnej rudy a zároveň aj dnes pohrozila, že je pripravená znížiť produkciu ocele a zároveň znížiť aj dovoz železnej rudy v prípade ak ostatní japonskí a juhokórejskí výrobcovia ocele nepristúpia na vyššie zníženie cien.
Čínska strana vyžaduje od austrálskych spoločností Rio Tinto a BHP Billiton, ktoré sú hlavným dodávateľom železnej rudy spolu s brazílskou spoločnosťou Vale SA, aby znížili ceny železnej rudy o 40 - 45 percent pre sezónu 2009/2010. Zníženie cien vo výške 33 %, na ktorom sa juhokórejská a japonská strana s austrálskymi dodávateľmi dohodla, odmietla. Čína je podľa slov generálneho sekretára Čínskej asociácie železa a ocele dokonca pripravená na ukončenie rokovaní o cenách, ak austrálska strana nepristúpi na ich požiadavky.
Čína riskuje
Čína si teda očividne snaží vydobyť lepšiu pozíciu. Zároveň si je vedomá svojej silnej pozície, keďže je momentálne hlavným importérom komodít na svete. Čína však v tejto hre aj zároveň riskuje to, že železnú rudu bude musieť v prípade ak sa nedohodne s austrálskou stranou na nižších cenách dovážať za ceny vyššie. Ak nepríde k uzavretiu dohôd medzi Čínskou asociáciou železa a ocele a medzi austrálskymi ťažobnými spoločnosťami, Čína bude odkázaná na spotový trh. Na svoju „nenažranosť“ by v prípade rastu cien železnej rudy teda mohla aj riadne doplatiť. To, že Čína znížila svoj import železnej rudy teda asi nebude len náhoda. Ak sa pozrieme na dovoz železnej rudy v predchádzajúcich 3 mesiacoch, tak zistíme, že Čína doviezla rekordné úrovne železnej rudy. V máji doviezla Čína 55,5 mil. ton železnej rudy, v apríli 57 mil. ton a v marci niečo vyše 13 mil. ton. Celkovo Čína v perióde január – máj doviezla o 4 mil. ton viac ako v minulom roku za tú istú periódu. Veľká časť tejto železnej rudy sa však v krajine využíva na výstavbu železníc, do ktorých sa čínska vláda rozhodla investovať približne 100 mld. amerických dolárov. Je tento objem železnej rudy, ktorý v poslednom období opodstatnený? Je to reálny dopyt, alebo ide aj o špekuláciu zo strany Číny? No ak sa zamyslíme nad globálnou recesiou a zníženým dopytom po oceli a produktoch z ocele, tak takéto objemy sú ozaj vysoké. V čínskych prístavoch teraz kvôli tomu leží približne 60 mil. ton železnej rudy. A práve tieto rekordné objemy dovozu stáli aj za prudkým nárastom cien komodít v posledných mesiacoch. Táto situácia však nenahráva pravdepodobne nikomu. Aj Čína je v situácii, keď vysoké ceny hrajú proti nej. A práve preto sa možno rozhodla, že v máji zníži dovoz železnej rudy, čím by sa jej mohlo podariť docieliť znížiť aj jej hodnotu na trhu. V prípade takéhoto scenára by teda Čína mala pri ďalších rokovaniach rozhodne väčšie slovo a mala by teda väčšiu šancu dosiahnuť prípadné zníženie ceny železnej rudy, o ktoré sa pokúša.
Prečo si to Čína môže dovoliť?
Pri vyjednávaniach s austrálskou stranou však zásoby železnej rudy, ktoré sa Číne podarilo nahromadiť za predchádzajúce mesiace, poskytujú dosť veľký časový horizont a manévrovací priestor. Definitívne rozhodnutie sa preto môže naťahovať aj niekoľko týždňov. Čína má navyše v rukáve ešte jedno eso. A tým sú bane, ktoré kvôli nízkym cenám železnej rudy uzavreli. Tie v prípade núdze môžu ešte znovu otvoriť a svoju závislosť od dovozu železnej rudy tak zníži.
Čínu by sme teda rozhodne podceňovať nemali. Pri rokovaniach si však bude musieť dať aj veľký pozor. Nejedná sa totižto len o železnú rudu, ale aj o celkové vnímanie čínskej ekonomiky na medzinárodnom fóre. Cesta za úspechom je však dlhá a tŕnistá a často krát si vyžaduje riešenie situácií aj na pokraji akceptovateľnosti. A zdá sa, že Čína si práve teraz vybrala tento spôsob riešenia problémov...
Autor: Pavol Vejmelka, CI KOMODITY a.s.
Upozornenie: CI KOMODITY, a.s. (ďalej len spoločnosť) nepreberá zodpovednosť za chyby a nepresnosti v tomto materiáli. Rovnako spoločnosť nenesie zodpovednosť za žiadnu stratu pochádzajúcu z investícií založenej na akejkolvek informácii publikovanej spoločnosťou. Informačné materiály uverejnené spoločnosťou neposkytujú priame odporúčania k vykonaniu obchodu s finančnými nástrojmi. Takéto obchodovanie je špekulatívne a môže viesť k vysokým finančným stratám. Obsah tohto materiálu sa nesmie považovať za priamy alebo skrytý sľub, garanciu alebo tvrdenie spoločnosti, že klienti budú profitovať z informácií tu uverejnených, alebo že s tým spojené straty môžu alebo budú limitované. Všetky informácie tu uvedené majú charakter investičného prieskumu a predkladajú sa ako objektívne a nezávislé vysvetlenie skutočností tu obsiahnutých. © CI KOMODITY a.s.