Skryté bohatstvo - pôda

Nie je tajomstvom, že ľudstvo v budúcnosti bude čeliť mnohým problémom a jeden z nich sa bude určite týkať aj pôdy a jej poľnohospodársky využiteľnej časti. Veď už v súčasnosti hladuje približne každý šiesty obyvateľ planéty. Hlad však zatiaľ nie je spôsobený nedostatkom potravín, ale súvisí s chudobou. Vo všeobecnosti však možno povedať, že pri rozložení potravy vo svete v pomere k obyvateľstvu možno sledovať stále sa zvyšujúcu diskrepanciu. To je prirodzeným dôsledkom fungovania svetovej ekonomiky, spotrebúvať môžu iba tí, čo majú peniaze. A aj preto je mnoho ľudí v súčasnosti odkázaných na globálnu solidaritu.

Avšak čo sa stane ak ani vyspelé krajiny nebudú mať dostatok potravín? Táto situácia nie je až tak nerealistická. Na rad potom pravdepodobne príde boj o život a o smrť. Bez potravy predsa nie je možné existovať. A práve preto treba na budúcnosť myslieť už v súčasnosti. Najvyššiu aktivitu a záujem o riešenie takýchto problémov možno pochopiteľne sledovať u krajín, ktorých sa tento problém priamo týka. Je to logické, keďže na vlastnej koži vedia, že nedostatok potravín ja naozaj obrovským problémom. Investovanie do pôdy sa preto stáva jednou z ich hlavných priorít. Takúto investíciu si v súčasnosti môžu dovoliť len krajiny, ktoré momentálne disponujú prebytočnými úsporami, alebo vyspelé krajiny a tie zdá sa, že tento problém zatiaľ nepokladajú za vážny a preto mu nevenujú takú pozornosť. V budúcnosti však na to môžu doplatiť nielen krajiny zaostalé, ale aj tie vyspelé. Veď čo ak už nikto nebude ochotný svoju pôdu predať a v krajine nebude dostatok potravín...?

Zdroje sú obmedzené

Pôda je zdrojom, ktorý je obmedzený zemským povrchom. Možno ju teda označiť za bohatstvo. Navyše nie všetka pôda je využiteľná na dopestovanie poľnohospodárskych plodín. Poďme sa preto pozrieť na to, ako je to s využívaním pôdy na svete.

V súčasnosti sa využíva iba približne 1,55 mld. hektárov pôdy na pestovanie poľnohospodárskych plodín. Je to približne 11 % z celkovej rozlohy zemského povrchu. Rozloha využívaná na poľnohospodárske účely sa však navyše v niektorých oblastiach aj zužuje, a to či už rozširovaním púští, urbanizáciou, alebo inými zásahmi ľudskej činnosti. Na druhej strane sa však poľnohospodárska pôda v niektorých oblastiach vo svete aj rozširuje, avšak veľmi obmedzene. Odhaduje sa, že na svete existuje ďalších približne 2,8 mld. hektárov pôdy, na ktorej by sa dali nejaké poľnohospodárske plodiny dopestovať. Táto pôda je však spätá s rôznymi obmedzeniami, ako napríklad s neúrodnou pôdou, jej zložitým terénom, prítomnosťou hmyzu a iných zvierat, ktoré by úrodu mohli znehodnotiť a s inými negatívnymi faktormi. Z tejto pôdy sa navyše približne 45 % nachádza v lesoch, jej kultivácia by si teda vyžadovala vyklčovanie. Ďalších 12 % z tejto pôdy sa nachádza na chránenom území a približne 3 % sú zastavané ľudskými obydliam a infraštruktúrou. Z 2,8 mld. hektárov pôdy nám teda ostáva už iba približne niečo viac ako 1,1 mld. hektárov, teda menej ako sa v súčasnosti využíva. Navyše tento zvyšok je vo väčšine prípadov nie veľkým lákadlom, keďže jeho kultivácia si vyžaduje veľké náklady. Tempo rozširovania poľnohospodársky využívanej plochy je preto veľmi nízke. Od roku 1961 sa jej rozloha rozšírila len približne o 13 %, čo predstavuje tempo rastu 0,27 % ročne, viď graf 1.

Graf 1 – Vývoj rozlohy poľnohospodársky využívanej pôdy

Investície do poľnohospodárskej pôdy až vo výške 20 mld. USD za 2 roky!

Podľa britského týždenníka the Economist krajiny disponujúce s prebytočnou hotovosťou (najmä Čína, Kuvajt, Saudská Arábia) si nakúpili alebo prenajali za posledné dva roky poľnohospodársku pôdu v zahraničí za viac ako 20 mld. USD. Rozloha tejto nakúpenej alebo prenajatej pôdy predstavuje približne rozlohu poľnohospodárskej pôdy Francúzska. Nejedná sa teda len o drobné skupovanie a prenajímanie, ale o skupovanie a prenajímanie obrovských rozmerov. Medzi krajiny, ktoré sú ochotné svoje bohatstvo vo forme poľnohospodárskej pôdy predať by sme našli krajiny topiace sa v chudobe a v korupcii (najmä africké krajiny, alebo Pakistan..). V týchto krajinách je typické, že o predaji pôdy  rozhoduje iba vládnuca elita.

Aké zmeny priniesla globálna recesia?

V súčasnosti sa investície do poľnohospodárskej pôdy s príchodom recesie stali ešte zaujímavejšími. Veď ceny pozemkov a teda aj poľnohospodárskej pôdy výrazne poklesli. Napríklad ceny kanadských stepí vhodných na kultiváciu poklesli o približne 12 %. Ceny poľnohospodársky využiteľnej pôdy poklesli v Brazílii o približne 18 %, v Bulharsku a v Rusku približne o 20 – 35 % (podľa lokality). Najvýraznejší pokles ceny však zaznamenala poľnohospodárska pôda Ukrajiny, tam sa ceny pôdy prepadli dokonca až o 70 %. Niet sa preto čomu čudovať, že takéto lacné pôdy sú lákadlom pre zahraničných investorov. Investícia do pôdy sa preto javí ako veľmi výhodná záležitosť. Dôležité je si však vybrať vhodnú lokalitu a byť oboznámený s rizikom. Napríklad v Ukrajine je možné si pôdu iba prenajať (prenajíma sa väčšinou na obdobie 30 – 60 rokov) Ukrajina sa teda svojho bohatstva nechce vzdať natrvalo, rozumne si ho stráži a vidno, že s pôdou ako bohatstvom národa počíta aj do budúcnosti.

Kto z toho môže najviac profitovať?

Jedným z hlavných adeptov na získanie si vplyvu v budúcnosti aj po tejto stránke nie je nikto iný, ako Čína. Tá sa za posledné desaťročia stala z čistého importéra poľnohospodárskych plodín ich čistým exportérom a navyše je v súčasnosti aj ich najväčším kupcom. Pre krajinu je veľmi dôležité, že nie je závislá od ich dovozu, ale aj z hľadiska dopadu tejto skutočnosti na obchodnú bilanciu. Čínska ekonomika teda prosperuje aj vďaka skultivovaniu pôdy a zvýšením produktivity v poľnohospodárstve. Dopad ich tvrdej práce v tejto oblasti dokumentuje graf 2.

Graf 2 – Prechod Číny z čistého importéra na čistého exportéra

Vzhľadom na obmedzenosť zdrojov pôdy a na trend, ktorý v súčasnosti prevláda je na mieste sa obávať o budúcnosť sveta a o rozloženie bohatstva, ktoré je zhmotnené samozrejme aj v pôde. Poľnohospodárska pôda sa môže stať veľmi vzácnou a predávať ju rozhodne nie je najrozumnejšie. Zato jej nakupovanie má obrovský význam. Ten, kto bude pánom pôdy bude pravdepodobne „kráľom“ v budúcnosti. Avšak v prípade, ak si túto pôdu a úrodu z nej dokáže ubrániť. To je však už iná kapitola... To, čo sa deje a v budúcnosti aj stane s poľnohospodárskou pôdou bude mať pochopiteľne obrovský dopad aj na komoditné trhy agrárnych produktov...

Autor: Pavol Vejmelka, CI KOMODITY a.s.

www.cikomodity.com