Svetová hospodárska kríza tvrdo zasiahla nové členské štáty EÚ

Bratislava 14. júna (TASR) - Svetová hospodárska kríza tvrdo zasiahla východných členov Európskej únie (EÚ). Vlády týchto krajín padajú a musia žiadať o medzinárodnú pomoc.

V štátoch so silne zastúpeným priemyslom, ako sú Česká republika alebo Maďarsko, sa produkcia prepadla viac ako o pätinu. Príčinou je kolaps dopytu po autách a televíznych obrazovkách, ktoré sa tu vyrábajú, na ich kľúčovom exportom trhu - v eurozóne.

Domáci dopyt vo východnej Európe zostane v dohľadnej budúcnosti príliš nízky, aby kompenzoval nízky predaj na exportných trhoch. Takže, ak sa tieto ekonomiky majú vrátiť k rastu s tempom nad 5 % ročne, nemeckí a francúzski spotrebitelia musia nakupovať na takej úrovni ako pred krízou, tvrdia analytici.

Európska centrálna banka (ECB) odhaduje, že ekonomika eurozóny sa nevráti k rastu skôr ako v polovici roka 2010. Niektoré indikátory, ako sú napríklad podnikateľská a spotrebiteľská dôvera alebo indexy nákupných manažérov, signalizujú, že mierne oživenie ekonomiky by sa mohlo začať v priebehu najbližších mesiacov, keďže zásoby nepredaných výrobkov sa znížili.

Hospodárska kríza tiež posunula prijatie eura, ktoré je povinnosťou všetkých nových členov EÚ. Pred krízou mnoho krajín malo schodok verejných financií pod 3 % hrubého domáceho produktu (HDP). V súčasnosti však túto podmienku s výnimkou Bulharska nespĺňa žiadna krajina. Analytici tvrdia, že vládam bude niekoľko rokov trvať, kým sa im podarí znížiť deficity verejných financií pod požadovanú 3-% úroveň.

Kríza tiež spôsobila výrazné až 30-% kolísanie výmenných kurzov mien Česka, Maďarska, Poľska a Rumunska, čo podkopáva snahy niektorých krajín o vstup do systému výmenných kurzov ERM II, ktorý sa tiež nazýva čakárňou na euro. Odborníci predpokladajú, že ďalším krajinám sa podarí prijať spoločnú európsku menu najskôr v roku 2013 a ak by kríza pretrvávala, tak ešte neskôr.

Úverový boom, ktorý pomohol vyhnať rast ekonomík pobaltských a balkánskych krajín na dvojciferné percentuálne úrovne, teraz zmizol. Aj keď banky stále zaznamenávajú expanziu objemu úverov, ročné miery rastu sú výrazne pod 50 %, ktoré lotyšské a bulharské banky zaznamenali v roku 2007.

Priame zahraničné investície (PZI), ktoré boli motorom prudkého rastu výroby v strednej Európe, sa výrazne znížili. Napríklad Poľsko zažíva v tomto roku prepad PZI o 40 %. Investori tiež sťahujú svoje prostriedky s trhov v strednej a východnej Európe. Aj keď akciové indexy po rekordných poklesoch od marca rastú, východoeurópske fondy zaznamenali od začiatku roka celkový odlev kapitálu vo výške 792 miliónov USD (565,55 milióna eur).

Stratég banky Barclays Koon Chow očakáva opätovný nárast investícií a úverov, ale upozorňuje na to, že to bude istý čas trvať. "Prílev PZI sa v priebehu niekoľkých rokov opäť zvýši. Nevráti sa síce na úrovne rokov hojnosti, ale hypoteticky dosiahne polovičnú úroveň, čo nie je zlé."

Prípadná devalvácia lotyšskej meny by mohla mať negatívny dopad aj na ostané meny s fixovanými kurzami, ako sú meny Estónska, Litvy a Bulharska, a môže viesť k poklesu dôvery vo zvyšku Európy. Zachovanie fixácie lotyšského latu je hlavnou podmienkou záchranného programu Medzinárodného menového fondu (MMF). Ak by hospodárska kríza spôsobila devalváciu latu s povolením MMF, vyvolalo by to zrejme neistotu medzi investormi, týkajúcu sa ostatných záchranných programov pre krajiny strednej a východnej Európy.

Analytici tvrdia, že tempo rastu nových členov únie sa nevráti v blízkej budúcnosti na úroveň 6 % a viac. Jedinou cestou k dobiehaniu bohatších západných štátov sú preto zrejme radikálne sociálne reformy.

Mnoho krajín môže z dlhodobého hľadiska profitovať z reforiem neefektívnych systémov zdravotného, sociálneho a dôchodkového zabezpečenia. Analytici však upozorňujú na to, že počas krízy bude veľmi ťažké získať politickú podporu pre tieto nevyhnutné opatrenia a predovšetkým v krajinách, v ktorých sa budú v blízkej budúcnosti konať prezidentské alebo parlamentné voľby.