Čo by zmenil vstup Ruska do OPEC-u?

O vstupe Ruska do kartelu sa v skutočnosti toho už veľa popísalo. To, že Rusko koketuje s OPEC-om už dlhšiu dobu nie je žiadnou novinkou a ani žiadnym tajomstvom. Rusko malo dokonca možnosť zúčastňovať sa summitov OPEC-u, no treba poznamenať, že na tom poslednom vo Viedni sa nezúčastnilo. A teda 28. máj, teda deň, kedy sa konal posledný 153. summit, napovedal skôr tomu, že Rusko od týchto snáh upustilo. Dnešné vyhlásenia Leonida Feduna, viceprezidenta spoločnosti Lukoil, ktorá je druhým najväčším producentom ropy v Rusku po štátom kontrolovanej spoločnosti Rosneft, však vstup Ruska do OPEC-u posunulo na inú úroveň. Fedun sa vyjadril, že „Rusko by malo vstúpiť do OPECu“. OPEC by po vstúpení Ruska, ktoré je najväčším svetovým producentom ropy na svete v súčasnosti (Rusko produkuje viac ropy aj ako Saudská Arábia) mal pod kontrolou viac ako polovicu svetovej produkcie ropy. A to by sa stalo pre tvorbu ceny ropy kľúčovým, avšak takýto scenár nie je veľmi jednoduchý. Stále takejto predstave bráni relatívne dostatočné množstvo ropy po celom svete, nezhody medzi krajinami ťažiacimi ropu, ale aj medzi členmi OPEC-u navzájom.

Neustále súperenie medzi OPEC-om a Ruskom

V súčasnosti možno Rusko a OPEC označiť za súperov, ktorí sa neustále vzájomne naťahujú. A nie je tomu inak ani v čase globálnej recesie. Veď nie je tomu tak dávno (začiatkom tohto roka a v podstate niekoľkokrát aj počas predchádzajúcich mesiacov), čo OPEC obviňoval práve Rusko a Brazíliu z toho, že svoju produkčnú politiku neprispôsobujú podmienkam a znižujú tak účinnosť ich rozhodnutí a ich následný dopad na cenu ropy.

Na druhej strane je však logické, že Rusko sa snažilo využiť situáciu znižovania produkcie ropy, pre ktoré sa OPEC rozhodol ešte koncom minulého roka (zníženie produkcie ropy o 4,2 mil. barelov do septembra tohto roku) vo svoj prospech. Veď cena ropy začala rásť a teda jej predaj sa stával výhodnejším. A práve aj preto sa Rusko a Brazília rozhodli presne opačne a to tak, že svoju produkciu nie znížia, ale zvýšia. Takéto opatrenie pochopiteľne znižuje účinnosť opatrení OPEC-u.

Čo by vstup Ruska do OPEC-u znamenal pre zvyšok sveta?

Vyspelé krajiny sa snažia v súčasnosti vyhnúť závislosti od ropy, pričom najväčšiu snahu o zníženie závislosti od ropy možno pozorovať v Japonsku. Avšak nielen Japonsko, ale aj ostatné, najmä vyspelé krajiny sa snažia v poslednej dobe znížiť svoju súčasnú vysoká závislosť od tejto komodity, keďže aj pri vysokej diverzifikácii aktivít možno ešte stále sledovať vysokú závislosť ekonomík od čierneho zlata aj u vyspelých krajín.

S ropou sa v poslednej dobe spája silné riziko, keďže jej volatilita je veľmi vysoká. O tom sme sa mohli presvedčiť najmä v poslednej dobe v súvislosti s globálnou recesiou, keď cena ropy v priebehu pár mesiacov zaznamenala prudký pokles zo svojich maxím 147,27 USD za barel až k úrovniam blízkym 33 USD za barel. V súčasnosti sa cena ropy obchoduje už na úrovniach okolo 70 USD za barel a dá sa predpokladať, že jej cena v budúcnosti bude podstatne vyššia. Takýto vývoj ceny ropy pochopiteľne nie je želateľný, keďže plánovanie do budúcnosti sa stáva veľmi nepresným a neúčinným.

Čo by vstup do OPEC-u znamenal pre Rusko?

Keď sa nad tým zamyslíme, vstup do OPEC-u by pre Rusko pravdepodobne veľa neznamenal. Veď aj OPEC je organizáciou, v ktorej bez problémov dochádza k porušovaniu pravidiel. Tie pochopiteľne porušujú najmä krajiny, ktorých závislosť od ropy je veľmi výrazná. Príkladom takejto krajiny je napríklad Angola, alebo Nigéria. Tieto krajiny sú od ťažby ropy naozaj veľmi závislé, keďže tá tvorí obrovskú položku z príjmov. Podobne je tomu tak aj pri Rusku. Rusko je krajinou, ktorá síce disponuje obrovskými zásobami surovín, avšak krajina potrebuje aj obrovské zdroje potrebné pre investície. A to by mohlo byť kameňom úrazu pri vstupe Ruska do OPEC-u. Síce podiel krajín patriacich do OPEC-u by po vstupe Ruska kontroloval viac ako 50 % celosvetovej produkcie ropy, stále by v organizácii ostalo veľa členov (vrátane Ruska), ktoré by od exportu tejto komodity boli závislé. Obmedzenie vývozu by znamenalo nielen ohrozenie ekonomík krajín, ktoré by boli dovozcami tejto komodity, ale aj niektorých ekonomík Organizácie krajín vyvážajúcich ropu. Vstup Ruska do OPEC-u by tak v súčasnosti pravdepodobne neznamenal veľa. Síce podľa dnešných vyjadrení viceprezidenta Lukoilu, pána Feduna „by po ich vstupe OPEC mohol omnoho precíznejšie stanovovať cenu ropy, a teda by bolo možné sa rozhodnúť, že cena ropy zajtra bude napríklad 100 USD za barel“, s týmto jeho tvrdením sa nestotožňujeme.

Takéto riešenie by skôr viedlo k výraznému oslabeniu dopytu po tejto komodite, keďže cenu ropy by sa pravdepodobne kartel OPEC snažil tlačiť výraznejšie ako doteraz smerom nahor. V konečnom dôsledku by to znamenalo pre tieto krajiny zníženie ziskov, keďže zvyšok sveta by sa začal výraznejšie zaoberať problematikou vysokých cien ropy a uberal by sa tak oveľa rýchlejšie smerom k znižovaniu závislosti od nej. Veď vo svete, aj keď sa to z obrázku možno nezdá, ostáva ešte relatívne dosť zdrojov ropy.

V prípade, ak by sa k OPEC-u pripojilo aj Rusko, ktoré disponuje podľa odhadov so zásobami vo výške približne 60 mld. barelov, by zvyšku sveta ostávali zásoby vo výške približne 200 mld. barelov. Pri súčasnej dennej spotrebe, ktorá sa pohybuje na úrovni okolo 83 mil. barelov denne by tieto zásoby bez využívania iných zdrojov stačili na približne iba 6 a pol roka (keďže spotreba ropy neustále narastá, tak ešte na kratšie obdobie). Pri kombinácii týchto zásob so zásobami ropy krajín OPEC-u však budú zásoby stačiť ešte na oveľa dlhšie obdobie. Krajiny teda budú mať ešte dostatočné časové obdobie na to, aby svoju závislosť od ropy znížilo.

OPEC a jeho budúcnosť

Krajiny OPEC-u však bez pochýb v budúcnosti budú mať oveľa väčší vplyv, avšak skôr budú od ich dodávok závislé krajiny, ktoré sa v súčasnosti ešte len rozvíjajú. Sem by sme mohli zaradiť najmä Čínu a Indiu, ktoré v budúcnosti na vysoké ceny ropy môžu doplatiť najviac. Čína sa však týmto problémom zaujíma už v súčasnosti a svoju prebytočnú hotovosť využíva aj na barterové obchody, ktoré by jej mali do budúcnosti zabezpečiť aspoň časť z budúcich dodávok ropy.

Ako sa bude vyvíjať cena ropy?

Očakávania analytikov o jej budúcom vývoji v krátkodobom horizonte sa síce výrazne rozchádzajú, avšak pri očakávaniach v dlhodobom horizonte sa zhodnú takmer všetci. Asi nikto nepochybuje o tom, že cena ropy sa opäť v blízkej budúcnosti dostane nad 100 USD za barel. Podľa našich očakávaní sa javí najpravdepodobnejší scenár jej dočasného prepadu, ktorý bude zapríčinený druhou vlnou prepadu na akciových trhoch a následne by jej cena mala opäť s korekciami začať rásť. Predpovedanie budúcej ceny je však veľmi zložité a náročné, no niektoré fundamenty nám napovedajú, že cena ropy by v krátkodobom období, teda v priebehu mesiaca, dvoch mala predošlý prudký rast skorigovať a to nielen mierne, ale aj výraznejšie. Mali by k tomu prispieť aj akciové trhy, ktoré by mala postihnúť druhá vlna prepadov. Tá by mala byť dôsledkom postupného vyčerpávania síl účinkov vládnych stimulov. Keďže náš výhľad na obnovenie ekonomík možno charakterizovať scenárom v tvare písmena W, možno očakávať pokles ceny aj pri rope. Tento scenár dnes potvrdili aj výsledky zverejnených zásob z U.S. ekonomiky. Prvotnou reakciou bol prepad ceny ropy aj napriek lepším výsledkom zmeny stavu zásob ropy. Prvotný prepad bol zapríčinený oveľa horšími výsledkami zmeny stavu zásob benzínu. Na trhu teda možno sledovať, že rast ceny nahor je výrazne limitovaný a je len otázkou času, ked