Pravidlá vetrania v tuneloch by mali byť upresnené

Slovenské tunely potrebujú upresnenie pravidiel požiarneho vetrania a bezpečnosti. Platný predpis ministerstva dopravy v súčasnosti totiž nedefinuje úplne dostatočne podmienky požiarneho vetrania tunelov. Vyplynulo to z priebehu medzinárodného seminára o požiarnom vetraní a bezpečnosti dopravných tunelov, ktorý vo štvrtok zorganizovala Slovenská tunelárska asociácia (STA) v bratislavskej spoločnosti Doprastav. "Pre projektovanie jednotlivých tunelov sa používajú dohodnuté metodiky zo zahraničia, ktoré si preberáme. Našim cieľom je jednoznačne povedať, že táto metodika sa bude používať pre nasledujúce tunely a budeme dodržiavať tieto a tieto pravidlá," povedala pre agentúru SITA členka výboru STA Viktória Chomová zo spoločnosti Dopravoprojekt, a.s. Bratislava.

Za zlepšenie stavu technických predpisov pre tunely na Slovensku sa na stretnutí vyslovil aj ďalší člen STA Miloslav Frankovský z firmy Terraprojekt, a.s. Bratislava. Európska smernica pre minimálne požiadavky bezpečnosti tunelov na transeurópskej cestnej sieti z roku 2004 je podľa neho dosť všeobecná a nezachádza do detailov. Potrebné je tiež zjednotenie predpisov pre prevádzkovanie tunelov.

"Nariadenie vlády hovorí o minimálnych požiadavkách v rámci prípravy výstavby a prevádzky tunelov. Máme aj tunelársku technickú normu," povedal pre agentúru SITA riaditeľ odboru pozemných komunikácií na ministerstve dopravy Peter Štefány. V podstate ide podľa neho len o revíziu tejto normy, prípadne doplnenie technických podmienok, aby projektant vychádzal pri projektovaní tunelov, či už technológie alebo stavebnej časti, zo všeobecne známych skúseností. "Minimálne požiadavky sú dané a teraz ide o dolaďovanie. Takisto na základe skúseností zo stavebných a kolaudačných konaní, keď sme dávali do prevádzky jednotlivé tunely. Prichádzajú nové poznatky zo zahraničia, tieto by bolo potrebné zapracovať do našich technických podmienok," dodal Štefány. V troch slovenských cestných tuneloch s technologickým vybavením Branisko, Horelica a Sitina podľa neho zatiaľ nie sú evidované nebezpečné krízové situácie.

Hlavným cieľom stretnutia bolo podľa Chomovej vytvoriť dostatočný priestor "na diskusiu odborníkov, ktorí majú čo povedať v Európe k vetraniu a bezpečnosti tunelov v prípade požiaru." Tieto skúsenosti by mali byť využité pri revízii domácich predpisov. Slovensko malo podľa nej vlastne šťastie v nešťastí, že dlhodobo nebudovalo cestné tunely. Všetky tri fungujúce tunely boli uvedené do prevádzky až po veľkých požiaroch v zahraničí koncom 20. a začiatkom súčasného storočia. Po nich bola prijatá spomínaná európska smernica pre minimálne požiadavky bezpečnosti tunelov, podľa ktorej musí mať každý tunel nad 500 metrov samostatnú únikovú cestu. "Slovenské tunely sú z pohľadu požiarneho vetrania, ale aj celkovej prevádzky bezpečné a sú vybudované na najmodernejšej úrovni," tvrdí Chomová. Naše tunely podľa nej splnili očakávania, najmä skrátili čas a náklady na dopravu. Ani jeden z nich doteraz nepreverila naozajstná kritická situácia.

V prípravnej fáze je podľa Frankovského 14 diaľničných tunelov, ďalšie tunely sa pripravujú na rýchlostných cestách. Chomová je presvedčená, že treba vybudovať všetky plánované tunely na diaľnici D1, ako aj tunely pod horskými priesmykmi. Cestný tunel Bôrik na úseku D1 Mengusovce - Jánovce, ktorý je stavebne ukončený, má byť otvorený do konca tohto roka. V súčasnosti v ňom montujú technologické vybavenie. Tunel Višňové na D1 pri Žiline, ktorý bude najdlhším cestným tunelom na Slovensku, má zatiaľ stavebné povolenie a vybudovanú štôlňu. Postavený by mal byť v rámci tretieho balíka projektov verejno-súkromného partnerstva (PPP). "Všetky úseky, ktoré sú zaradené do PPP projektov, majú vydané stavebné povolenia. Sú pripravené, čaká sa na uzatvorenie PPP," uviedol Štefány.

STA so sídlom v Žiline je dobrovoľným združením právnických a fyzických osôb pôsobiacich v odbore podzemného staviteľstva. Podporuje aktivity so zameraním na intenzívne a extenzívne využitie podzemných priestorov v dopravnej infraštruktúre, vodnom hospodárstve, energetike, podzemných inžinierskych sieťach, podzemnej urbárnej infraštruktúre, ekologických stavbách a podzemnom skladovaní produktov. Asociácia združuje podľa vlastnej webovej stránky 47 členov.