Akcie Transpetrolu podľa súdu nikdy neprešli z rúk štátu

Tridsaštyripercentný balík akcií spoločnosti Transpetrol, a. s. nikdy neprešiel zo štátnych rúk do vlastníctva podnikateľov okolo Ignáca I., pretože podľa vtedy platnej právnej úpravy ani prejsť nemohol. Konštatoval to Krajský súd (KS) v Žiline, ktorý vyriekol v utorok rozsudok v tejto kauze. KS ich uznal vinným z trestného činu podvodu, z prípravy k trestnému činu legalizácie príjmov z trestnej činnosti spáchanej formou spolupáchateľstva a trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Vymeral im trest odňatia slobody od troch rokov a desať mesiacov do deviatich rokov, pričom Ignác I. dostal úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody na deväť rokov v druhej nápravno-výchovnej skupine, peňažný trest 30-tisíc eur a v prípade nezaplatenia náhradný desaťmesačný trest odňatia slobody. Exekútorku, ktorá vydala exekučný príkaz na prevod akcií, uznal vinným z trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa, vymeral jej sedem rokov za mrežami v prvej nápravno-výchovnej skupine. Odsúdení sa na utorkovom vyhlásení rozsudku nezúčastnili, poslali prehlásenie, že sa pojednávanie môže uskutočniť bez nich. Prítomná bola iba exekútorka, ktorá bola na slobode na kauciu, v prípade neúčasti by peniaze prepadli štátu. Rozsudok ešte nie je právoplatný, prokurátor, ktorý žiadal vyšší trest sa odvolal. Na Najvyšší súd SR sa môžu odsúdení odvolať do ôsmich dní od doručenia rozsudku.

"Podľa nášho názoru najprv využili nezákonný postup daňového úradu. Na tom základe podľa nášho rozhodnutia mali dodatočne vypracovať zmluvu o budúcej zmluve. A keďže táto nemohla byť naplnená, práve v dôsledku toho nesprávneho, nezákonného rozhodnutia daňového úradu, no tak potom došlo k vymáhaniu zmluvnej pokuty a tak ďalej," konštatoval predseda KS v Žiline Juraj Krupa. Takto sa podľa neho dopracovali odsúdení k čiastke viac ako 1,4 mil. € (43 mil. Sk), ktorú malo podľa súdneho rozhodnutia zaplatiť ministerstvo financií. "Sme presvedčení, že v tomto čase ešte niet dostatok dôkazov o tom, že by obžalovaní mohli vedieť alebo chceli, mali už úmysel manipulovať s akciami Transpetrolu. Dodatočne táto možnosť vznikla, no a vtedy vstupujú na scénu súdny exekútor a maklér, ktorí urobili tiež zásadné chyby," uviedol Krupa. Dodal, že súdna exekútorka mala vedieť o tom, že tieto akcie nemôžu podliehať exekúcií aj o tom, že nemôže exekuovať niekomu inému ako povinnému, ktorého určil súd. "Súd určil, že povinná je Slovenská republika - ministerstvo financií a ona nakoniec, spolu s maklérom, exekuovali akcie patriace ministerstvu hospodárstva. V zmluve o budúcej zmluve sa dve firmy dohodli, že najneskôr k 1. 11. 1995 uzavrú riadnu zmluvu, teda, že si predajú, respektíve kúpia tú budovu. A na tej budove bola plomba daňového úradu. My sme presvedčení, že oni tú zmluvu spravili až potom, keď zistili, že daňový úrad im plombu nechce zrušiť. Oni chceli zrejme narábať nejako s tou budovou, ale robili to až dodatočne," povedal Krupa. Nasvedčuje tomu podľa neho viacero dôkazov. "Či dôkazy, ktoré my sme uznali za relevantné, budú tak uznané aj definitívne, to sa ešte uvidí," doplnil Krupa.

Trestnoprávny spor sa ťahal na KS v Žiline už od roku 2002. Podľa obžaloby došlo k podvodnému prevodu 647 akcií Transpetrolu za približne 72,5 mil. eur. Spor o 34 % akcií Transpetrolu sa začal v máji 1995. Spoločnosti ILaS Vranov nad Topľou ako predávajúci a Slovenka Vranov ako kupujúci uzavreli zmluvu o budúcej zmluve na predaj nehnuteľnosti. Daňový úrad vo Vranove nad Topľou si však ešte v tom istom roku uplatnil na nehnuteľnosti firmy ILaS záložné právo. Spoločnosť ILaS sa obrátila na Okresný súd vo Vranove nad Topľou s tým, že pre postup daňového úradu nemohla budovu predať, a tak vznikla pohľadávka vo výške 1,42 mil. eur. Ústredné daňové riaditeľstvo uznalo námietku firmy ILaS, že daňový úrad nepostupoval správne a záložné právo zrušil. ILaS tak žiadal náhradu škody od ministerstva financií, ktoré riadi daňové úrady. Ministerstvo pokladalo tento rozsudok za nevykonateľný a pohľadávku neuhradilo. Okresný súd vo Vranove nad Topľou však dal firme za pravdu. Na základe rozsudku z roku 1997 podala firma návrh na exekúciu. Poverená súdna exekútorka Milada K. vybrala na exekúciu 34-percentný podiel Transpetrolu.

V roku 1998 postúpila spoločnosť ILaS svoju pohľadávku na vranovskú firmu C.S.I.-CD. V tom istom roku táto firma vyzvala obchodníka s cennými papiermi Classinvest Slovakia na nákup akcií Transpetrolu. Na základe exekučného rozhodnutia obchodník kúpil tieto akcie a previedol ich na účty siedmich právnických a fyzických osôb vedených v Stredisku cenných papierov. Krátko po tom ministerstvo financií koncom roka 1998 dalo príkaz na spätný prevod týchto akcií do vlastníctva štátu.

Spoločnosť Transpetrol sa zaoberá prepravou ropy a jej skladovaním pre odberateľov a pre Správu štátnych hmotných rezerv. V roku 2002 získala 49-percentný balík akcií Traspetrolu firma Jukos Oil Company za 74 mil. USD. Slovensko si ponechalo majoritný 51-percentný podiel.

Agentúra SITA vydá k správe aj zvukovú správu.