Rozsudok KS v Žiline považuje Ilčišin za zákazku vlády

Rozhodnutie Krajského súdu (KS) v Žiline v kauze určenia vlastníckych práv 34-percentného podielu spoločnosti Transpetrol považuje Ignác Ilčišin za "zákazku vlády". "Zákazka vlády bola splnená. Na žilinskom krajskom súde vyhlásili čierne za biele a biele za čierne," reagoval pre agentúru SITA na rozhodnutie KS v Žiline Ilčišin. Východoslovenský podnikateľ sa voči rozhodnutia súdu plánuje odvolať. "Samozrejme, že sa odvoláme na Najvyšší súd SR, dáme podanie na Ústavný súd SR a obrátime sa aj na Európsky súd pre ľudské práva," zdôraznil Ilčišin. Podľa neho krajský súd porušil ľudské práva. "Tu boli tak flagrantne porušené ľudské práva, že to sa ani nedá povedať. Ani v Burundi sa tak nešliape po ľudských právach ako na Slovensku," konštatoval Ilčišin.

Ministerstvo hospodárstva SR (MH) rešpektuje rozhodnutie žilinského súdu. "Ministerstvo hospodárstva v prípade Transpetrolu vždy postupovalo v súlade s legislatívou a právnymi normami. Rezort hospodárstva rešpektoval všetky rozhodnutia súdov v tejto kauze aj keď s nimi nemusel súhlasiť. Postup a kroky MH vždy smerovali k tomu, aby bol chránený majetok štátu. Naďalej budeme postupovať tak, aby sme tento strategický podnik rozvíjali a tým prinášal osoh pre štátne hospodárstvo," reagoval pre agentúru SITA na rozhodnutie žilinského krajského súdu hovorca ministra hospodárstva Branislav Zvara.

Tridsaštyripercentný balík akcií spoločnosti Transpetrol podľa utorňajšieho rozhodnutia KS v Žiline nikdy neprešiel zo štátnych rúk do vlastníctva podnikateľov okolo Ignáca I., pretože podľa vtedy platnej právnej úpravy ani prejsť nemohol. KS uznal podnikateľov okolo Ignáca I. vinnými z trestného činu podvodu, z prípravy k trestnému činu legalizácie príjmov z trestnej činnosti spáchanej formou spolupáchateľstva a trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Vymeral im trest odňatia slobody od troch rokov a desať mesiacov do deviatich rokov, pričom Ignác I. dostal úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody na deväť rokov v druhej nápravno-výchovnej skupine, peňažný trest 30 tisíc eur a v prípade nezaplatenia náhradný desaťmesačný trest odňatia slobody. Exekútorku, ktorá vydala exekučný príkaz na prevod akcií, uznal vinnou z trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa, vymeral jej sedem rokov za mrežami v prvej nápravno-výchovnej skupine. Odsúdení sa na utorkovom vyhlásení rozsudku nezúčastnili, poslali prehlásenie, že sa pojednávanie môže uskutočniť bez nich. Prítomná bola iba exekútorka, ktorá bola na slobode na kauciu, v prípade neúčasti by peniaze prepadli štátu. Rozsudok ešte nie je právoplatný, prokurátor, ktorý žiadal vyšší trest sa odvolal. Na Najvyšší súd SR sa môžu odsúdení odvolať do ôsmich dní od doručenia rozsudku.

"Podľa nášho názoru najprv využili nezákonný postup daňového úradu. Na tom základe podľa nášho rozhodnutia mali dodatočne vypracovať zmluvu o budúcej zmluve. A keďže táto nemohla byť naplnená, práve v dôsledku toho nesprávneho, nezákonného rozhodnutia daňového úradu, no tak potom došlo k vymáhaniu zmluvnej pokuty a tak ďalej," konštatoval predseda KS v Žiline Juraj Krupa. Takto sa podľa neho dopracovali odsúdení k čiastke viac ako 1,4 mil. € (43 mil. Sk), ktorú malo podľa súdneho rozhodnutia zaplatiť ministerstvo financií. "Sme presvedčení, že v tomto čase ešte niet dostatok dôkazov o tom, že by obžalovaní mohli vedieť alebo chceli, mali už úmysel manipulovať s akciami Transpetrolu. Dodatočne táto možnosť vznikla, no a vtedy vstupujú na scénu súdny exekútor a maklér, ktorí urobili tiež zásadné chyby," uviedol Krupa. Dodal, že súdna exekútorka mala vedieť o tom, že tieto akcie nemôžu podliehať exekúcii aj o tom, že nemôže exekvovať niekomu inému ako povinnému, ktorého určil súd. "Súd určil, že povinná je Slovenská republika - ministerstvo financií a ona nakoniec, spolu s maklérom, exekvovali akcie patriace ministerstvu hospodárstva. V zmluve o budúcej zmluve sa dve firmy dohodli, že najneskôr k 1. 11. 1995 uzavrú riadnu zmluvu, teda, že si predajú, respektíve kúpia tú budovu. A na tej budove bola plomba daňového úradu. My sme presvedčení, že oni tú zmluvu spravili až potom, keď zistili, že daňový úrad im plombu nechce zrušiť. Oni chceli zrejme narábať nejako s tou budovou, ale robili to až dodatočne," povedal Krupa. Nasvedčuje tomu podľa neho viacero dôkazov. "Či dôkazy, ktoré my sme uznali za relevantné, budú tak uznané aj definitívne, to sa ešte uvidí," doplnil Krupa. Podľa ministerstva hospodárstva práve verdikt v tomto spore je jedným z najdôležitejších spomedzi všetkých vyše 150 súdnych sporov, ktoré kauzu Transpetrol sprevádzajú.

Vranovský podnikateľ Ignác I. a jeho ďalší spoločníci vraj už 34-percentný podiel slovenskej spoločnosti Transpetrol predali. Predaj akcií slovenského prepravcu ropy údajne schválili 1. júna 2009 na mimoriadnom zhromaždení firme Quick Power Plant so sídlom v Prahe. Vranovský podnikateľ je presvedčený, že predaj akcií Transpetrolu schválilo mimoriadne valné zhromaždenie Transpetrolu 29. apríla 2009. Východoslovenský podnikateľ vtedy zvolal valné zhromaždenia na Vinnom jazere na základe rozhodnutia bratislavského okresného súdu. Rozhodnutie okresného súdu však zrušil Najvyšší súd SR na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora.

Trestnoprávny spor sa ťahal na KS v Žiline už od roku 2002. Podľa obžaloby došlo k podvodnému prevodu 647 akcií Transpetrolu za približne 72,5 mil. eur. Spor o 34 % akcií Transpetrolu sa začal v máji 1995. Spoločnosti ILaS Vranov nad Topľou ako predávajúci a Slovenka Vranov ako kupujúci uzavreli zmluvu o budúcej zmluve na predaj nehnuteľnosti. Daňový úrad vo Vranove nad Topľou si však ešte v tom istom roku uplatnil na nehnuteľnosti firmy ILaS záložné právo. Spoločnosť ILaS sa obrátila na Okresný súd vo Vranove nad Topľou s tým, že pre postup daňového úradu nemohla budovu predať, a tak vznikla pohľadávka vo výške 1,42 mil. eur. Ústredné daňové riaditeľstvo uznalo námietku firmy ILaS, že daňový úrad nepostupoval správne a záložné právo zrušil. ILaS tak žiadal náhradu škody od ministerstva financií, ktoré riadi daňové úrady. Ministerstvo pokladalo tento rozsudok za nevykonateľný a pohľadávku neuhradilo. Okresný súd vo Vranove nad Topľou však dal firme za pravdu. Na základe rozsudku z roku 1997 podala firma návrh na exekúciu. Poverená súdna exekútorka Milada K. vybrala na exekúciu 34-percentný podiel Transpetrolu.

V roku 1998 postúpila spoločnosť ILaS svoju pohľadávku na vranovskú firmu C.S.I.-CD. V tom istom roku táto firma vyzvala obchodníka s cennými papiermi Classinvest Slovakia na nákup akcií Transpetrolu. Na základe exekučného rozhodnutia obchodník kúpil tieto akcie a previedol ich na účty siedmich právnických a fyzických osôb vedených v Stredisku cenných papierov. Krátko po tom ministerstvo financií koncom roka 1998 dalo príkaz na spätný prevod týchto akcií do vlastníctva štátu.

Spoločnosť Transpetrol sa zaoberá prepravou ropy a jej skladovaním pre odberateľov a pre Správu štátnych hmotných rezerv. V roku 2002 získala 49-percentný balík akcií Traspetrolu firma Jukos Oil Company za 74 mil. USD. Slovensko si ponechalo majoritný 51-percentný podiel. Podľa ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka Slovensko odkúpilo späť akcie Transpetrolu od firmy Jukos International za 240 mil. USD v marci 2009. Slovensko by tak malo vlastniť 100-percentný podiel slovenského prepravcu ropy.