Výrazná revízia daňových prognóz sa podľa analytikov dala čakať

Prepad očakávaných daňových príjmov, ako ho vo štvrtok načrtlo ministerstvo financií, je reálny. Podľa analytikov totiž takýto vývoj naznačoval doterajší vývoj ekonomiky ako aj plnenia štátnej kasy. "Revízia daňových príjmov v podstate načrtáva to, na čo poukazovali pozorovatelia na trhu už v minulosti. Nepovažujem to teda za prekvapenie, ale skôr ako samozrejmý a logický krok, ktorý však možno vzhľadom na to, ako rýchlo a silno zasiahla kríza Slovenskú ekonomiku, mohol prísť už o niečo skôr," myslí si analytik VÚB banky Martin Lenko. Ministerstvo pritom znížilo svoje odhady daňových príjmov verejnej správy na tento rok oproti februárovej prognóze o takmer 1 mld. eur. Už vo februári však svoje pôvodné očakávania významne korigovala a tak by podľa aktuálnych odhadov malo do rozpočtu verejnej správy pritiecť z daní oproti rozpočtovaným 12,334 mld. eur iba 10,461 mld. eur.

Ako dodáva analytička Poštovej banky Eva Sárazová, pre takto razantné prehodnotenie daňových príjmov dávali predpoklad už významne zaostávajúce príjmy štátneho rozpočtu, ktorého plnenie zverejňuje rezort financií priebežne. "Stojí za tým fakt, že v čase krízy klesajú zisky, počet zamestnaných, mzdy a teda aj spotreba, čo ťahá so sebou smerom nadol aj objem daní, ktoré sú na ne naviazané," uviedla s tým, že takýto vývoj sa s vysokou pravdepodobnosťou prejaví aj vo výraznejšom prekročení trojpercentného maastrichtského deficitu. Aj 5-percentný deficit verejných financií by si totiž vyžiadal značné úsilie vlády. "Priblížiť deficit k 5-percentnej úrovni bude možné iba za predpokladu, že sa pristúpi k šetreniu na strane výdavkov. Naopak, tendenciu skončiť bližšie pri 6-percentnej úrovni vidíme vtedy, ak sa bude pokračovať v súčasnom trende míňania," dodáva Sárazová. Priestor na šetrenie by pritom podľa nej mohla vláda hľadať napríklad v transparentnejšom verejnom obstarávaní a v prehodnotení niektorých sociálnych cieľov. "V kríze vyšší deficit môže byť do určitej miery akceptovateľný, avšak iba vtedy, ak sa míňajú prostriedky na zmysluplné ciele, ktoré pomôžu ekonomike ako teraz, tak aj v budúcnosti," uviedla analytička Poštovej banky.

Daňové príjmy verejnej správy budú v tomto roku výrazne nižšie, ako sa pôvodne očakávalo. Podľa očakávanej aktualizovanej prognózy ministerstva financií zverejnenej vo štvrtok totiž daňové príjmy celého okruhu verejnej správy dosiahnu podľa metodiky ESA 95 v tomto roku 10,461 mld. eur. Ministerstvo tak oproti predchádzajúcej prognóze z februára tohto roka očakáva daňové príjmy verejnej správy nižšie o 966,9 mil. eur, čo predstavuje 1,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Už vo februári pritom svoje odhady daňových príjmov na rok 2009 rezort financií revidoval nadol o 718,1 mil. eur, teda zhruba 1 % HDP. Oproti návrhu rozpočtu verejnej správy na tento rok, ktorý prešiel parlamentom koncom vlaňajška s očakávanými daňovými príjmami na úrovni 12,334 mld. eur, by tak podľa aktuálnych odhadov ministerstva financií mali byť daňové príjmy verejnej správy nižšie až o 1,873 mld. eur, čo by znamenalo nižší výber daní o vyše 15 %.

Ešte väčšia revízia však postihla očakávané daňové príjmy v roku 2010. Pre budúci rok totiž rezort financií svoje odhady daňových príjmov verejnej správy oproti februáru skresal až o 1,41 mld. eur, čo predstavuje 2,1 % HDP. Celkovo by tak daňové príjmy verejnej správy v roku 2010 mali dosiahnuť 10,771 mld. eur, čo by v porovnaní rozpočtom verejnej správy na roky 2009 až 2011, v ktorom sa počítalo s príjmami 13,403 mld. eur, znamenalo výber nižší až o 19,6 %. "Pokles daňových príjmov oproti februárovej prognóze odzrkadľuje hlavne zhoršenie makroekonomického prostredia, zníženie ekonomického rastu s negatívnym dopadom na rast zamestnanosti, miezd a spotreby domácností," uvádza sa v komentári Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií SR k aktualizovanej prognóze výberu daní. Ministerstvo totiž pred dvoma týždňami aktualizovalo aj svoju makroekonomickú prognózu, v ktorej predpokladá v tomto roku pokles hospodárstva Slovenska o 6,2 %, kým ešte vo februárovej prognóze počítal s rastom na úrovni 2,4 %.

Rovnako negatívny vývoj očakáva rezort financií aj v príjmoch verejnej správy zo sociálnych a zdravotných odvodov. "Zhoršenie makroekonomického prostredia a prijatá legislatíva spôsobili, že v porovnaní s februárovou prognózou sa v roku 2009 očakávajú nižšie odvody na sociálne poistenie a dôchodkové sporenie v celkovej výške 533 mil. eur s postupným rastom výpadku až na 969 mil. eur v roku 2012. Aktuálny odhad odvodov na zdravotné poistenie je nižší o 165 mil. eur v roku 2009 s postupným nárastom výpadku až na 602 mil. eur v roku 2012," konštatuje IFP. Ministerstvo pritom v tejto prognóze už zohľadnilo sčasti aj výsledky otvorenia druhého dôchodkového piliera. Oproti v rozpočte plánovanom navýšení príjmov Sociálnej poisťovne o 302 mil. eur IFP kalkuloval kvôli nižšiemu počtu výstupov iba s nárastom o 44,3 mil. eur. Pripúšťa však, že príjmy Sociálnej poisťovne z otvorenia druhého piliera by napokon mohli byť ešte o 29 mil. eur vyššie. Po zohľadnení predpokladaného zníženia zo sociálnych a zdravotných odvodov tak rezort financií očakáva celkové zníženie príjmov verejnej správy oproti februárovej prognóze o 1,665 mld. eur alebo 2,6 % HDP v roku 2009 a o 2,322 mld. eur alebo 3,5 % HDP v roku 2010.