Tucet firiem podpísal memorandum o slnečnej elektrárni na Sahare

Mníchov 14. júla (TASR) - Tucet firiem sa rozhodol zachrániť svetovú klímu a okrem toho zabezpečiť Európe sedminu jej potrieb elektrickej energie. To je cieľ spoločností združených okolo zaisťovne Münchener Rück, ktoré podpísali v pondelok v bavorskom hlavnom meste memorandum o porozumení. Jeho podpísaním potvrdili svoje rozhodnutie zúčastniť sa na projekte Desertec, výstavbe veľkej slnečnej elektrárne na severe Sahary.

Desertec je vo svojich kontúrach gigantický projekt. Mal by pohltiť desiatky miliárd eur, ale priniesť aj bilióny eur zisku. Mal by prispieť k politickej stabilite severoafrických štátov.

Podniky v ňom zúčastnené uviedli, že projekt obrovskej slnečnej elektrárne chcú mať na stole do troch rokov. Kým nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová a ochrancovia životného prostredia z Greenpeace projekt vítajú, mnohí energetickí experti považujú zámer za chiméru.

Idea vznikla v roku 2003 v Rímskom klube. Slnečná elektráreň by mala dodávať energiu krajinám na severe Afriky a na Blízkom východe. Energia by sa však mala využívať aj na odsoľovanie morskej vody.

Za šesť rokov Münchener Rück a Nemecké stredisko pre letectvo a kozmonautiku (DLR) zámer konkretizovali. Prvá elektráreň by mohla začať fungovať už v roku 2015. O päť rokov neskôr by jej kapacita mohla dosiahnuť 3 % ročnej spotreby elektriny v Európe. V cieľovom roku by tento podiel mohol vzrásť na vyše 15 %.

Do projektu na Sahare by sa malo investovať 400 miliárd eur (12,05 bilióna Sk). Podľa DLR by inštalovaný výkon elektrárne mohol dosiahnuť 470.000 megawattov (MW). Na porovnanie, inštalovaný výkon jedného silnejšieho bloku jadrovej elektrárne je teraz asi 1500 MW.

Stúpenci projektu odmietajú argumenty oponentov Desertecu. Gerhard Knies z nadácie Desertec uvádza: "V prípade ropy a plynu sme už teraz dosť závislí od Líbye a Alžírska - a zásobovanie je spoľahlivé." V prípade Jordánska, Egypta, Tuniska a Maroka ide o ďalšie "skutočne stabilné a spoľahlivé" krajiny.

Jedným z hlavných problémov, ktoré musia projektanti vyriešiť, je, kde Desertec postaviť. Malo by ísť o územie 300 krát 300 kilometrov. Sahara je na to najvhodnejšia. Jej nevýhodou je, že do Európy by sa museli vybudovať dlhé vedenia vysokého napätia. Trasa dlhá 3000 kilometrov zo Sahary do Nemecka by podľa DLR stála asi 45 miliárd eur (1,36 bilióna Sk).

Podľa expertov na energetiku do roku 2030 nie je dôvod, aby sa budovali drahé vedenia vysokého napätia.

Európa však nemusí byť prvým odberateľom saharskej elektriny. Podľa šéfa divízie elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov nemeckého koncernu RWE Fritza Vahrenholta úžitok z Desertecu by mali mať najskôr krajiny z okolia zariadenia, predovšetkým Egypt, Tunisko či Maroko. Kým saharská elektrina príde do Nemecka, bude sa musieť prejsť ešte veľmi dlhá cesta.

Informoval o tom nemecký denník Financial Times Deutschland.