Júnová harmonizovaná inflácia zrejme prinesie nové minimum

Harmonizovaná inflácia si zrejme pripíše ďalšie nové minimum. Už po rekordne nízkom 1,1-percentnom medziročnom raste z mája tohto roka totiž analytici prognózujú jej ďalšie spomalenie pod jedno percento. Pokračoval by tak už osem mesiacov trvajúci trend spomaľovania medziročného rastu cien podľa európskej harmonizovanej metodiky zo septembrových 4,5 %. "Vzhľadom na to, že imputované nájomné, ktoré stálo za vyšším rastom spotrebiteľských cien podľa národnej metodiky, nie je súčasťou spotrebného koša harmonizovanej inflácie, mala by medzimesačne vzrásť o 0,2 %, čo by malo zároveň znamenať spomalenie jej medziročného rastu na úroveň 0,9 %," konštatoval analytik VÚB banky Martin Lenko. Rast cien podľa Eduarda Hagaru z ING naďalej brzdí predovšetkým nízky spotrebiteľský dopyt, nízke ceny energií, ako aj oslabenie mien v susedných krajinách. Významnejšie zvyšovanie tempa však nemožno očakávať ani v ďalších mesiacoch. "Ak zlá úroda nespôsobí výraznejší rast cien potravín, harmonizovaná inflácia by sa mohla udržať na úrovni pod 1,5 % aj počas budúceho roka," myslí si Hagara.

Podobné tempá pritom slovenská harmonizovaná inflácia vykazovala naposledy v lete roku 2007, čo bola jedna z fáz referenčného obdobia pred vstupom do eurozóny pre posudzovanie cenovej stability. Vtedy sa však najnižšie dostala harmonizovaná inflácia v júli a auguste na 1,2 %. Na splnenie maastrichtského kritéria to stačilo, teraz napriek nižším číslam Slovensko už niekoľko mesiacov toto kritérium neplní. "V máji totiž Slovensko, a to napriek pomalému rastu cien tovarov a služieb, tretí mesiac po sebe neplnilo maastrichtské inflačné kritérium," skonštatovala analytička Poštovej banky Eva Sárazová. Dvanásťmesačný priemer troch krajín s najnižšou infláciou, teda Portugalska, Írska a Nemecka, zvýšený o 1,5 percentuálneho bodu, totiž v máji dosiahol 3 %, kým slovenský priemer bol 3,2 %. "V prípade viacerých európskych krajín sa deflácia stáva realitou, čo smerom nadol rýchlejšie ťahá aj ich 12-mesačné priemery, ktoré sú súčasťou maastrichtského kritéria," dodáva Sárazová.

Posudzovanie kritéria cenovej stability však práve v krízovom období môže byť rozdielne. Deflácia, ktorá sa už pomaly prebíja do niektorých európskych ekonomík, môže totiž hospodársku situáciu ešte viac zhoršovať. Analytička Next Finance Markéta Šichtařová aj preto už po zverejnení údajov o vývoji cien na Slovensku podľa národnej metodiky, podľa ktorých inflácia v júni dokonca zrýchlila o 0,2 percentuálneho bodu na 2,4 %, hovorila, že Slovensko si z pohľadu inflácie vedie v eurozóne dobre. "Pritom práve ceny sú signály, podľa ktorých sa riadia všetky investičné rozhodnutia. Rýchlejší rast spotrebiteľských cien na Slovensku v porovnaní so zvyškom eurozóny je teda dobrou správou," konštatovala. Údaje o vývoji harmonizovanej inflácie za jún zverejní Štatistický úrad SR v stredu 15. júla.