Česko chce šetriť ako Slovensko, ale neskôr

BRATISLAVA - Desať rokov po rozdelení Česko-Slovenska sa obe bývalé časti federácie snažia čo najviac zaplátať dieru v štátnej pokladnici.

Nechcú sa ďalej výrazne zadlžovať, keďže už dnes na splácanie štátnych úverov ročne míňajú miliardy korún. Horšie je na tom Slovensko.

Dlh jeho vlády je v prepočte na celkový produkt krajiny dvojnásobne vyšší ako dlh českej vlády. Druhým motívom na šetrenie je aj snaha oboch krajín zaviesť v budúcnosti spoločnú európsku menu euro, čo si vyžaduje znížiť deficity verejných financií.

Zatiaľ čo nová Dzurindova vláda začína so šetrením už od prvého januára budúceho roka, nový koaličný kabinet sociálnych demokratov v Prahe odštartuje v rovnakom období len diskusiu o tom, ako chce v štátnych financiách usporiť. Český minister financií Bohuslav Sobotka už vláde predložil dva varianty reformy. Miernejší a tvrdší. Podľa Sobotku kabinet schváli buď jeden, alebo druhý, resp. niečo medzi nimi. "Stav verejných financií je totiž kritický a dlhodobo neudržateľný," povedal minister.

Sociálny demokrat Sobotka navrhol, aby vláda uvažovala nad zvýšením spotrebných daní, najmä pri cigaretách a liehu, či o presunutí niektorých tovarov zo zníženej sadzby DPH do vyššej, 22-percentnej.

Sprísniť by sa mala podpora stavebného sporenia či valorizácia dôchodkov. Nezamestnaní, ktorí sa vyhýbajú práci, by mali od štátu dostávať nižšiu podporu a pri sociálnej pomoci by sa malo predložiť majetkové priznanie.

Podobné opatrenia zavádza od prvého januára budúceho roka Dzurindova vláda na Slovensku. Slovenskí obyvatelia sa však musia navyše vyrovnať s rastom cien, ktoré sú ešte stále regulované. Spotrebiteľov na Slovensku tak v budúcom roku zrejme čaká zdraženie o 8,8 percenta, zatiaľ čo v susednom Česku sa počíta len s dvojpercentnou infláciou.

"Slovensko môže byť určitou inšpiráciou, pretože od budúceho roku pristupuje k zásadným zmenám. Jeho cieľ je ambicióznejší ako český, pretože do roku 2006 chce znížiť deficit rozpočtu na úroveň troch percent domáceho produktu, zatiaľ čo Česko má dosiahnuť hranicu 3,7 percenta, a to len vtedy, ak prijme radikál...

Celý článok si môžete prečítať tu.