Ceny viac ovplyvňuje hospodársky vývoj ako zavedenie eura

Zavedenie eura nie je pre stabilný cenový vývoj až takou hrozbou, ako sa to možno v predchádzajúcich rokoch prezentovalo. Potvrdzuje to práve slovenský príklad, ktorý podľa analytika Volksbank Slovensko Vladimíra Vaňa bude slúžiť ako dôležitý precedens toho, že aj v krajinách strednej a východnej Európy sú pre vývoj cenovej úrovne dôležitejšie makroekonomické faktory, než zmena meny. "Nateraz však faktom zostáva, že ďalšie rozširovanie eurozóny na východ nebude pre nové členské krajiny Európskej únie (EÚ) vonkoncom tak jednoduché. Na rozdiel od Slovenska už nie len pre inflačné kritérium, ale aj pre kritérium deficitu verejných financií, výšku verejného dlhu, ale aj zvýšenú neistotu týkajúcu sa kurzových výkyvov," konštatoval Vaňo. Obdobie turbulencii na finančných trhoch a s tým spojené rozšírenie rizikovej prirážky štátnych dlhopisov navyše nemusí priať ani kritériu dlhodobých úrokových sadzieb, ktorého existenciu sme na Slovensku počas procesu vstupu do eurozóny prakticky ani nevnímali.

Čo sa týka inflácie tak zavedenie eura žiadne obávané negatívne prekvapenie neprišlo. Euro uprostred recesie naopak podľa Vaňa prinieslo firmám bonus nižších transakčných nákladov, kurzovej stability a nepomerne priaznivejšieho nastavenia menovej politiky Európskej centrálnej banky. "Vďaka tej sa podnikatelia tešia o takmer tri percentuálne body výhodnejšiemu priemernému úročeniu nových prevádzkových úverov. Pre slovenských spotrebiteľov bolo prijatie eura uprostred susedných turbulencií príspevkom k vyššej stabilite cenovej úrovne, teda aj vďaka euru je oveľa miernejší pokles kúpyschopnosti slovenských úspor, ale aj príjmov, v porovnaní s inými krajinami regiónu," konštatoval Vaňo.

Slovenský rast spotrebiteľských cien je na tom navyše zdá sa lepšie, ako vývoj v niektorých krajinách eurozóny. Tie sa totiž dostali na hranicu deflácie, ktorá môže ešte výrazne zhoršiť ich krízou skúšané hospodárstva. Slovenská harmonizovaná inflácia síce rovnako spomaľuje, avšak ešte v júni sa udržala v rastovom teritóriu na úrovni 0,7 %. "Udržanie pozitívneho rastu spotrebiteľských cien v júni je na pohľad paradoxne, no predsa len pozitívnou správou. Nebezpečenstvo deflácie, najmä v období recesie tkvie v tom, že klasické nástroje menovej politiky môžu byť v boji s ňou bezzubé," uviedol Vaňo. Obdobie poklesu cien totiž podľa neho prispieva napriek dostatočnej likvidite a rekordne nízkym úrokom k ďalšiemu ochladeniu spotrebiteľského dopytu, ale aj záujmu firiem o nové investície a čerpanie úverov.