Signály oživenia európskej ekonomiky ešte nevidno

Bratislava 19. júla (TASR) - Signály oživenia európskej ekonomiky ešte stále nevidno a Slovensko dopláca pri súčasnej kríze na silne exportnú orientáciu hospodárstva. Povedal pre TASR v exkluzívnom rozhovore generálny riaditeľ Európskeho štatistického úradu (Eurostat) Walter Radermacher.

-Už takmer rok ste vo funkcii generálneho riaditeľa Európskeho štatistického úradu (Eurostat) a bol to veľmi turbulentný rok, počas ktorého európsku ekonomiku zasiahla silná recesia. Ako vnímate toto obdobie?

Bol to najzaujímavejší, no zároveň najťažší rok v mojom profesionálnom živote. Ekonomickú a finančnú krízu takého rozsahu som neočakával. Zároveň ma milo prekvapila mimoriadne profesionálna a multikultúrna spolupráca v prostredí Eurostatu. Bolo to obdobie veľmi náročných diskusií o finančnej kríze a možných východiskách z nej. Snažili sme sa poskytnúť čo najrelevantnejšie údaje pre verejnosť, ekonómov a politikov.

-Eurostat zhromažďuje tisíce aktuálnych informácií o európskej ekonomike. Dá sa z nich už v súčasnosti usúdiť, či vidíme svetlo na konci tunela a dosiahli sme dno ekonomického prepadu?

Mám na to osobný názor, ale v pozícii šéfa európskej štatistiky nie je mojou úlohou robiť ekonomické predpovede.

-Kde sa teda nachádza Európa v súčasnosti?

Ak sa pozrieme na posledné cenové indexy, údaje zo stavebníctva, tak sme stále na veľmi šmykľavej ceste. Z pohľadu údajov o stavebnej produkcii z tohto týždňa oživenie ekonomiky stále nie je viditeľné. Po optimistických výsledkoch odvetvia stavebníctva v apríli priniesol máj viac negatívnych správ. Takisto, čo sa týka zamestnanosti, stále nie sme na konci jej poklesu.

-Po 1. kvartáli 2009 zaznamenali hospodársky rast respektíve stagnáciu len dve členské krajiny EÚ, Poľsko a Cyprus. Myslíte si, že majú šancu vyhnúť sa recesii?

Údaje nám ukazujú, že ekonomické prostredie je v jednotlivých krajinách rôzne. V rámci únie sú staršie industriálne silné členské štáty, ďalej typicky exportné krajiny. V každej z nich je aj rozdielna miera prepojenia na medzinárodný finančný systém. Konkurencieschopnosť a zraniteľnosť jednotlivých štátov nie je jednoduché analyzovať. Musíme sa viac sústrediť na výskum, aby sme lepšie vedeli rozanalyzovať faktory, ktoré sú v pozadí. Zaujímavým príkladom je štúdia talianskeho štatistického úradu, ktorá skúmala podnikovú sféru. Hľadala faktory, ktoré by mohli znížiť zraniteľnosť podnikov pri podobných krízach.

-Ak sa pozeráte spätne na údaje, ktoré publikoval Eurostat vlani, boli dosť čitateľné na to, aby sa z nich dali spozorovať znaky finančnej a ekonomickej krízy, ktorá zasiahla Európu, a varovať tak ekonómov, či politikov?

O tejto téme sme veľmi intenzívne diskutovali a budeme diskutovať aj ďalej. Doterajší záver je, že k dispozícii bol síce dostatok ekonomických údajov, no ich interpretácia nebola úplne správna. Týka sa to predovšetkým vzťahu medzi reálnou ekonomikou a finančným sektorom. Preto je dôležité skvalitniť prezentáciu zistených dát a zabezpečiť aj ich porovnateľnosť na medzinárodnej úrovni. Ak sa v súčasnosti pozriete na webstránku Medzinárodného menového fondu (MMF), budete môcť porovnať omnoho presnejšie a aktuálnejšie údaje piatich vplyvných medzinárodných inštitúcií - MMF, Svetová banka, OECD, Eurostat a ECB. Preto pripravujeme spoločnú internetovú stránku, kde by sa dôležité údaje dali ľahko porovnať a slúžili by ako seizmograf, ktorý by nás varoval, ak by malo prísť k nejakej kríze.

Problémom bolo, že celá ekonomická katastrofa sa spustila v sektore nehnuteľností niektorých krajín ako USA či Španielsko. To je však oblasť, kde sa z hľadiska štatistiky dostávame na tenký ľad, pretože sa týka hodnoty nehnuteľností. Aká je však v skutočnosti táto hodnota? Je to ich trhová cena? Hodnotu nehnuteľnosti spoznáte, keď ju predáte. Pre štatistikov to znamená, že hodnota aktív v sektore nehnuteľností sa dá len ťažko merať.

-Podľa štatistík Eurostatu Slovensko zaznamenalo najstrmší prepad hrubého domáceho produktu (HDP) spomedzi štátov EÚ medzi štvrtým kvartálom 2008 a prvým kvartálom 2009. V čom vidíte príčiny pádu ešte donedávna európskeho premianta v oblasti hospodárskeho rastu?

Jednou z príčin je exportná orientácia krajiny, ktorá je naviazaná predovšetkým na nemecký automobilový priemysel. V prípade Nemecka môžeme podobný jav pozorovať na regionálnej úrovni. Spolková krajina Bádensko-Württembersko zažíva podobný ekonomický prepad, no na úrovni celého Nemecka to nie je až také viditeľné, pretože to vykompenzujú lepšie výsledky iných regiónov. Čo sa týka Slovenska, je hlavnou príčinou jednostranná orientácia priemyslu.

-Ak hovoríme o Nemecku, pre väčšinu krajín strednej a východnej Európy, vrátane Slovenska, je to kľúčový obchodný partner. Dajú sa v prípade nemeckej ekonomiky spozorovať nejaké prvé známky oživenia?

To je ešte veľmi skoro, pretože pretrvávajú silné ekonomické turbulencie. Príkladom môžu byť finančné problémy a diskusia o budúcnosti automobilky Opel. Silnou stránkou Nemecka, ktorá môže prispieť k skorému oživeniu, je mohutný sektor malých a stredných podnikov. Zo strednodobého hľadiska je dôležitý ešte jeden faktor. Európski lídri sa zhodujú v tom, že oživenie ekonomiky bude spojené s väčším dôrazom na "zelené technológie" a so znižovaním energetickej náročnosti hospodárstva. Z toho môže nemecké hospodárstvo veľmi dobre profitovať, pretože už dlhší čas zlepšuje svoju energetickú efektívnosť.

-Spotrebiteľské ceny v eurozóne v júni prvý raz klesli. Je deflácia možným rizikom pre európsku ekonomiku?

Prudký pokles cien odzrkadľuje pokles spotreby v rámci eurozóny. Počas dobrých časov svetovej ekonomiky vyššie ceny napríklad energetických surovín zohľadňovali vyšší dopyt. Nižšie ceny v súčasnosti zohľadňujú čas krízy a idú spolu ruka v ruke ako dvojčatá. Ak sa kríza skončí, nepochybne aj ceny porastú spolu so silnejším dopytom.

-Pred niekoľkými rokmi ste ako viceprezident Spolkového štatistického úradu predpovedali do roku 2050 pokles počtu obyvateľov Nemecka o 12 miliónov so slovami, že "úbytok populácie už nie je možné zastaviť". To však zrejme nie je len nemecký, ale celoeurópsky problém.

Nie, nie. Je to problém mnohých európskych krajín, Slovensko nevynímajúc. Pôsobia tu tri vplyvy. Miera pôrodnosti či reprodukcie, migrácia a priemerná dĺžka života. Ak je napríklad priemerná dĺžka života vysoká, tak vytvára dvojitý efekt, starnúcu a zmenšujúcu sa populáciu. Akékoľvek zmeny pôsobia v demografii s veľkým oneskorením. Ak by sme v súčasnosti dokázali zvýšiť mieru pôrodnosti z 1,3 na 2, tak efekt by to prinieslo až o jednu generáciu neskôr, o 20 až 30 rokov. Znižovanie populácie sa v súčasnosti nedá zastaviť, a tak nasledujúca generácia dôchodcov bude v odlišnej situácií ako súčasná. To je zlá správa. Nie dobrá, ale normálna správa hovorí o proporcii medzi produktívnym a neproduktívnym obyvateľstvom. Vráti sa na úroveň, akú poznáme spred 50 až 100 rokov, keď sa napríklad farmár musel postarať o dve generácie, svojich predkov a potomkov. To znamená, že z práce dvoch farmárov žijú 2 - 3 príslušníci rodiny. Nie však z mladej, ale staršej generácie.

-Je na európskej úrovni dostatok úsilia riešiť tento problém?

Žiaľ, nie. Demografi už 20 - 30 rokov vedia, čo sa stane, aký bude scenár, no nikto ich nechce počúvať. Údaje sú dlhodobo známe, no opatrenia tak nepopulárne, že sa zatiaľ nikomu do nich nechce pustiť.

-Aké úlohy stoja pre Eurostatom v najbližších mesiacoch?

Pred nami sú tri úlohy. Prvou je rozvíjanie európskeho štatistického systému. Od 1. apríla 2009 platí nová európska štatistická legislatíva, ktorá by nám mala pomôcť zdokonaliť systém spolupráce 27 členských štátov. Dr