Zabudnite na otvorenú americkú náruč....

Pokračujúce vystúpenie prezidenta FEDu Bernankeho počas včerajšieho dňa pred Senátom US Kongresu prinieslo viac svetla do výhľadu US ekonomiky. Utorkové vystúpenie pred Snemovňou reprezentantov bolo vyvážené medzi inflačnými a deflačnými rizikami s mierne väčšími obavami o deflačné tlaky pod hrozbou dlhodobej obnovy US ekonomiky (možnosť pokračovania kvantitatívneho uvoľňovania menovej politiky cez nákup US dlhopisov zo strany FEDu). Včerajšie slová prezidenta FEDu vysvetlili tieto obavy, US ekonomika už nebude ťahať globálny ekonomický rast cez domácu spotrebu. Výrazné deficity verejných financií (13% HDP pre rok 2009, 10% HDP pre rok 2010) a hrozba atakovania verejného dlhu vo výške 100% HDP núti US ekonomiku k obratu o 180 stupňov. Podľa prezidenta FEDu si US ekonomika musí výraznejšie utiahnuť opasok a zamerať sa na podporu domácej produkcie a nie na podporu globálnej ekonomiky cez enormný import.

Bernanke potvrdil, že novým cieľom FEDu bude výraznejšia ochrana amerického spotrebiteľa cez nízku infláciu (opakovane upokojuje investorské obavy o nárast inflačných tlakov v US ekonomike)a  plnú zamestnanosť (doteraz je FED definoval mierou nezamestnanosti na úrovni 5%). FED priznáva najväčšiu hrozbu pre vývoj US ekonomiky práve v stave pracovného trhu, čo si vyžaduje zmenu cieľov menovej politiky FEDu. Práve rast nezamestnanosti bude tlačiť na pokles spotrebiteľských výdajov, čo bude udržiavať cenovú hladinu dlhodobo na nízkych úrovniach (odhaduje sa 2-3 roky počas ktorých FED nebude musieť sprísniť výraznejšiu menovú politiku a použiť taktiky exitovej stratégie pre zabránenie inflačných hrozieb).

Práve výhľad pokračujúceho poklesu spotrebiteľských financií bude tlačiť na pokles cien realitného trhu, ktorý môže mať pred sebou ešte mierny priestor pre pokles, ale podľa prezidenta FEDu je skôr badateľná snaha o hľadania si dna cien realít v USA. Všetky doteraz spomenuté fakty tlačia na bankový sektor a spomalenie úverovej aktivity, čo si vyžaduje doplnenie kapitálu v niektorých finančných inštitúciách. Bernanke sa tak pripojil k predchádzajúcim vyjadreniam ekonomických poradcov (Summers, Volcker) prezidenta USA, ktorí naznačili budúcu líniu vývoja US ekonomiky zameranú na podporu vlastného trhu (dôvodom je narastajúca nezamestnanosť) a eliminovanie obrovských schodkov obchodnej bilancie a verejných financií.

Tento výhľad so sebou prináša výrazné škrty, čo pocíti hlavne globálna ekonomika, ktorej medzinárodný obchod (turbo globálneho ekonomického rastu) bol založený prevažne na americkej spotrebe. Tento výhľad snahy radikálne odstrihnúť US ekonomiku od globálnej ekonomiky znamená výrazné zmeny v medzinárodnom obchode, postupné a veľmi pomalé oživovanie ekonomiky z ekonomickej recesie, pretože všetci exportní  „mohykáni“ (Nemecko, Japonsko, Čína) budú musieť výrazne zmeniť svoju ekonomickú orientáciu (tento scenár bude mať výrazný dopad i na odraz a obnovu ekonomík emerging markets, zabudnime na 10%-né ekonomické prírastky, stabilný a udržateľný ekonomický rast bude kľúčom).

A práve výhľad zmeny menovej politiky FED so zameraním na cenovú stabilitu a plnú zamestnanosť, s tvrdým obmedzením dovozu a spotreby, vytvára silné antipatie voči zelenej bankovke. Pretože USD doteraz slúžil ako kľúčová rezervná a zúčtovacia mena v medzinárodnom obchode, zníženie postavenia US ekonomiky ako globálneho spotrebiteľa sa bude musieť plne prejaviť v postavení USD ako zúčtovacej meny. Naznačenie nutnej zmeny politiky exportných gigantov tak vysvetľuje snahy čínskej strany a jej ľudovej banky PBOC i zníženie dominancie USD ako rezervnej a zúčtovacej. Preto nikoho ani neprekvapil pilotný program PBOC v juhovýchodnej Ázii, ktorý funguje na zúčtovávaní medzinárodného  obchodu čínskych spoločností so zahraničnými ázijskými krajinami v čínskych juanoch. Čínsky juan si tak postupne buduje pozíciu zúčtovacej meny na ázijskom kontinente, ak sú správne domnienky, že práve ázijský kontinent by mal byť „tigrom“ najbližších dekád globálnej ekonomiky (na základe enormných devízových rezerv a minimálneho zadlženia obyvateľstva a krajín), tak kroky PBOC sú veľmi prezieravé.

Čínska strana sa ústami svojho premiéra počas včerajšieho dňa oficiálne vyjadrila k diverzifikácii svojich obrovských devízových rezerv (celkovo dosahujú úroveň 2,132 bil. USD, z toho 1,5 bil je denominovaná v USD – 800 mld.  v USD dlhopisoch). Posledné dni Vám prinášame správy o nedôvere čínskej strany voči menovej politike FEDu a výhľadu US ekonomiky, kde čínski predstavitelia a PBOC oficiálne obvinili FED z poškodzovania čínskych investícii v US ekonomike „nedôverujeme americkej strane pri ochrane našich investícii“. Práve nedôvera je výsledkom pripravovanej čínsko-americkej schôdzky na budúci týždeň (27-28.júla vo Washingtone), kde jediným bodom rokovaní bude „garancie US strany pre čínske investície v US ekonomike“ (myslia sa investície do USD dlhopisov, ktoré sa obávajú znehodnotenia cez nárast inflácie – monetizácia dlhu). Čínsky premiér zašiel ešte ďalej, diverzifikovať by sa mali čínske rezervy cez nákup zahraničných aktív  s prioritou na prírodné a energetické zdroje. Zároveň tieto nákupy by sa mali realizovať plne mimo amerického Wall Street. Čínska strana tak smeruje k vytvoreniu si nového finančného centra na ázijskom kontinente, kde adeptov je hneď niekoľko (Honkong, Šanghaj). Čína študuje históriu, čo potvrdzujú jej aktuálne kroky, počas veľkej hospodárskej krízy Juhoafrická republika (vtedajší najväčší producent zlata) odmietol dodávky na londýnsky trh (začal ich dodávať priamo do USA), čím potopili Londýn ako komoditné centrum.

Posledné dve vystúpenia prezidenta FEDu priniesli pre finančný trh nie moc pozitívne závery (nepotvrdil priamo ani deflačné a inflačné obavy), ale pre budúci výhľad USD a US ekonomiky „šokujúce“ závery. Bernanke jasne vylúčil v strednodobom výhľade inflačné riziká (rast nezamestnanosti a pokles spotrebiteľských financií to podporuje), čo naznačuje, že čínska strana neuspeje s atakmi voči inflačnému znehodnoteniu svojich USD aktív. Omnoho zarážajúcejší je fakt, že americká strana zatvára svoju obrovskú dovoznú náruč (spotrebovali 20% svetového HDP, čo predstavuje takmer 15 bil. USD), ak teda poradcovia Bieleho domu a prezident FEDu naznačujú výrazný obrat v US spotrebe (tak výrazný prepad exportu sa prejaví v dopyte a spotrebe USD).  FED tak smeruje svoju ekonomiku k výraznejšej redukcii spotreby a zníženiu zadlženia, čo pôjde ruka v ruke so znížením importu, kde je  dôležitým faktorom slabá domáca mena. A FED svojou „agresívnou“ menovou politikou robí všetko preto, by sa vyhol silnému USD.

Na druhej strane čínska strana pod tlakom obrovských devízových rezerv, expanzívnej úverovej politiky bude musieť pristúpiť k uvoľneniu čínskeho juanu (podhodnotený o 40% oproti USD). Práve i pilotný projekt PBOC ako zúčtovacej meny čínskeho juanu nahráva skoršiemu termínu úplného odstránenia umelých prekážok pri voľnom pohybe kurzu čínskeho juanu. Juan tak bude musieť vzhľadom k tomu, že čínska ekonomika sa bude postupne s uvoľňovaním juanu (jeho prudkou apreciáciou) preorientovávať z exportnej  i na dovoznú ekonomiku, zaradiť medzi globálne zúčtovacie meny. Ak teda USD pod tlakom zmeny orientácie amerického obchodu a ekonomiku bude strácať dominanciu a čínsky juan zasa naberať medzinárodné obrátky, tak tu vzniká priestor na výrazné zmeny v globálnom menovom systéme.

Čínska strana sa vôbec netají svojim úmyslom podporiť medzinárodný kredit svojej meny (snaží sa ho presa