Koniec dolárovej ríše

Po takmer 70-tych rokoch dolárovej nadvlády, ktorá začala dolárovým zlatým štandardom v 1944 (Bretton-Wood) a naviazaním (fixovaním) ceny zlata na USD, sa americká ekonomika chystá k veľkým zmenám s možnosťou dopadu na postavenie USD ako kľúčovej rezervnej meny. Prvé naštrbenie stability globálneho menového systému a postavenia USD prišlo v roku 1971, kedy prezident USA (Nixon) zrušil vymeniteľnosť zlata za USD pod tlakom narastajúceho zadlženia USA (po vojne vo Vietname) a prudkého nárastu cien zlata (neudržateľnosť fixácie). Americká ekonomika v priebehu niekoľkých mesiacov zruinovala svoje zlaté rezervy a otvorila si „cestu do pekla“ cez uvoľnenie menových kurzov FX trhov.

Od konca recesie v 1982 si americký akciový trh pripisoval 2. dekády pozitívneho vývoja a americká ekonomika sa vypla k poslednému výstupu na vrchol. V roku 2000/01 prišlo spľasnutie technologickej bubliny a návrat do tvrdej reality z krásneho „amerického sna dokonalosti“, ale história je plná paradoxov, kedy sa ľudstvo nedokázalo poučiť zo svojich chýb. USA nepoučiteľné z technologickej bubliny začali od roku 2001 presadzovať agresívnu politiku, uvoľňovanie menovej politiky cez poskytovanie lacných úverov pre obyvateľstvo. Tento agresívny krok, ktorý mal byť „posledným výkrikom“ o návrat US ekonomiky na piedestál skončil fiaskom, ktorý aktuálne pociťuje celá globálna ekonomika v podobe finančnej krízy.

USA od pondelka sa dostali do fázy predikcie svojej ekonomickej budúcnosti, čo však prinieslo zemetrasenie na finančné trhy. Prezident FEDu Bernanke počas svojho dvojdňového vystúpenia jasne potvrdil výraznú zmenu v orientácii US ekonomiky. Slovami, že globálna ekonomika sa už nemôže spoliehať na americkú spotrebu zarazil výhľad rýchlejšej obnovy globálnej ekonomiky. Dolárová ríša vybudovaná za posledných 70. rokov tak pod tlakom nezvládnutia svojej menovej a úverovej politiky zaraďuje výrazne nižší rýchlostný stupeň. Tlak narastajúcich problémov na americkom kontinente (rast nezamestnanosti, prepad produkcie, pokles spotrebiteľských úverov, zmrazenie úverového trhu) núti FED zamerať svoju politiku na ochranu US spotrebiteľov (cenová stabilita a plná zamestnanosť). US ekonomika musí, s narastajúcim zadlžením a nákladmi na dlhovú službu, pristúpiť k výrazným škrtom a prvé si to odnesie medzinárodný obchod (výrazné zníženie  deficitov US obchodnej bilancie). Očakávať obrat do prebytku  US obchodnej bilancie je nereálne, ale Američania sú pripravení dovážať iba nutné tovary a statky (ropu určite). To, že s príchodom nového prezidenta a jeho poradcov prichádza nový vietor do US ekonomiky sme sa mohli presvedčiť i pri poslednom vystúpení amerického prezidenta pri výročí výstupu človeka na mesiac. Obama na otázku kedy vystúpi ďalší Američan na mesačný povrch odpovedal prekvapujúco „prioritou US ekonomiky nie sú ľudia na mesiaci, ale zvýšenie vzdelanostnej úrovne a pokles nezamestnanosti“. US ekonomika pochopila, že úverová politika založená na vysokej spotrebe a dovoze (cez silný USD) vedie do záhuby a po dvoch silných fackách od ekonomickej reality (úverová a realitná bublina) sa snažia vydať na „cestu pokory“.

Z tohto rozhodnutia však majú hlavu v smútku všetky proexportne orientované ekonomiky, pretože US spotrebitelia „zošrotovali“ 20% celosvetového HDP. Ak odíde turbo na motore globálnej ekonomiky, ekonomika je schopná pokračovať vo vývoji, ale za výrazne obmedzených podmienok. Práve tento výhľad bude mať negatívny dopad na väčšinu silne proexportne orientovaných ekonomík (Nemecko, Čína, Japonsko) a na nich naviazané emerging markets (napríklad stredná  a východná Európa naviazaná  pupočnou šnúrou na nemeckú ekonomiku).

Pred začiatkom budúceho týždňa (očakávaný čínsko-americký summit) tak US ekonomika vyslala jasné posolstvo čínskej strane s odkazom, výrazného obmedzenia dovoznej politiky a nízkej inflácie (čiže čínske investície v USD aktívach sú zabezpečené). Otázkou, je či čínska strana operujúca s inflačnými obavami a znehodnotením čínskych investícii, chcela počuť odpoveď výraznej zmeny obchodnej politiky US ekonomiky (Čína je najväčší obchodný partner USA). Veľakrát sme naznačovali snahy čínskej strany o zníženie dominancie USD ako globálnej rezervnej meny (včera sme v komentári podrobne popísali kroky čínskych autorít a PBOC), zároveň sme naznačili, že obe strany sa naďalej veľmi potrebujú  (USA je napojená na čínsky nákup USD dlhopisov pre financovanie svojej obnovy a čínska strana na US dopyt po čínskych výrobkoch). Zmena týchto dekádami vybudovanými pravidiel sa nemôže udiať v priebehu týždňov ani mesiacov, trvá to niekoľko rokov.

Ak bude čínska strana naďalej ortodoxne požadovať zníženie vplyvu USD ako rezervnej meny, bez toho aby poskytla alternatívu v podobe čínskeho juanu, môže v krátkom období výraznejšie destabilizovať globálny rezervný menový systém a prehĺbiť ekonomickú  recesiu. Aktuálny menový systém stojí na dvoch pilieroch 2/3 USD a 1/3 EURo, ak čínska strana bude znižovať dôveru v USD a neponúkne alternatívu (aktuálne ju nemá, prípadné uvoľnenie menovej politiky čínskeho juanu by trvalo podľa odhadov až 5 rokov) bude vytvárať enormný tlak na apreciáciu EURa, ktoré to nemusí uniesť. EURo má desať rokov, zatiaľ trhy výrazne nepresvedčilo o svojej vnútornej a vonkajšej sile, hlavne vnútorná sila EURa je veľmi krehká (silná záväznosť a závislosť EU ekonomiky na exporte a nestabilný bankový systém s  vysokou úverovou angažovanosťou voči ekonomikám strednej a východnej Európy). Dá sa konštatovať, že externá dôvera v EURo je silnejšia ako jeho vnútorná, čo je logické pri zvyšujúcom sa tlaku a riziku na USD (žiadnu inú alternatívu okrem zlata investori nemajú). Prudké posilňovanie EURa bez ďalšej alternatívy rezervnej meny k USD by dohnalo Eurozónu k možnému rozkolu (kolaps Paktu stability by bol začiatkom konca EURa), čo by vohnalo investorov spätne k jedinej možnosti a to zelenej bankovke. Čínska strana tak hrá vabank ak neponúkne čínsky juan, alebo akúkoľvek inú menovú alternatívu (finančnými trhmi akceptovateľnú) k dvom základným pilierom menového systému (EUR,USD) môže na konci ešte výraznejšie podporiť závislosť globálnej ekonomiky na USD.
Práve budúci týždeň by mohol veľa objasniť o budúcnosti medzinárodného menového systému a devízových rezervách ekonomík, očakávame tvrdé postoje oboch strán (čínska bude presadzovať garancie pre svoje investície v USD dlhopisoch a americká bude tvrdiť o nutnosti reštrukturalizácie US ekonomiky), ale dohodnúť sa musia a to vedia obe strany. Možným riešením by bolo dočasné „status quo“ aktuálneho šachového patu medzi protivníkmi, čínska strana by pokračovala  v nákupoch USD dlhopisoch (v menších objemoch), čím by naďalej podporovalo obnovu US ekonomiky. US ekonomika by udržiavala obchodnú aktivitu z čínskou stranou (žiadne protekcionistické opatrenia), kým si postupne reštrukturalizuje vnútornú ekonomiku a finančný systém. Obe strany by tak získali čas, Čína na uvoľnenie menovej politiky juanu a zapracovanie ho do medzinárodných menových štruktúr a americká strana by tak mala čas na znižovanie deficitu a nákladov dlhovej služby.

Vývoj postupnej a pomalej obnovy US ekonomiky garantuje nízku úroveň cenovej hladiny na niekoľko rokov, čo zároveň vyvráti obavy čínskej strany o znehodnotenie ich investícii. Čísnka strana by pokračujúcim nákupom USD dlhopisov udržiavala výhodnú úroveň USD pre obe strany (viď májový príklad, kde prudké oslabovanie USD zastavila čínska aktivita na USD dlhopisovom trhu).
Včerajší vývoj n