Vládne protikrízové opatrenia nie sú ani škodlivé, ani výnimočne účinné

Bratislava 21. augusta (TASR) - Vládou doteraz prijaté opatrenia proti dopadom globálnej hospodárskej krízy na slovenskú ekonomiku nie sú ani škodlivé, ale ani výnimočne účinné. "Je to niekde v strede. Žiadne nie je škodlivé, ale nemožno ani povedať, že by ten súbor bol nejaký optimálny, presvedčivý, úderný a cielený," zhodnotil pre TASR vedúci Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) Viliam Páleník.

V rámci vládneho protikrízového balíka sa priebežne prijímalo a dopĺňalo množstvo opatrení, z ktorých však nie všetky súvisia priamo s krízou. "Niektoré mali charakter takých opatrení, ktoré by boli asi prijaté, aj keby tu kríza nebola, ako zlepšenie verejného obstarávania, zlepšenie podnikateľského prostredia. To sú programové priority každej vlády a počas krízy sa na to možno kladie väčší dôraz. Ale sú to veci, ktoré by fungovali aj tak," myslí si ekonóm. Do tejto kategórie zaraďuje aj viaceré verejné investičné projekty, ako napríklad dostavbu jadrovej elektrárne v Mochovciach alebo výstavbu diaľnic, ktoré kríza možno len trochu urýchlila.

Ostatné prijaté protikrízové opatrenia sa dotýkajú oblastí ako zvýšenie dostupnosti finančných zdrojov pre podnikateľov či podpora zamestnanosti. Nie všetky tieto opatrenia však mali výraznejší účinok, upozorňuje Páleník. Z navýšených zdrojov dvoch štátnych bánk určených na podporu podnikateľského prostredia, Eximbanky a Slovenskej záručnej a rozvojovej banky (SZRB), sa napríklad za prvý polrok tohto roka vyčerpalo len 1 %. "Je to veľa alebo málo? Zdá sa to skôr málo," hodnotí ekonóm.

Ďalší súbor protikrízových opatrení bol zameraný na trh práce. Napriek tomu, že boli vytvorené nové spôsoby podpory zamestnanosti, viaceré z nich neboli vôbec využité. "Napríklad príspevok na podporu samostatnej zárobkovej činnosti bol uplatnený v jednom prípade, v poľnohospodárstve v žiadnom prípade," približuje Páleník. Na druhej strane ďalšie opatrenia, ako napríklad príspevok na udržanie pracovného miesta, boli uplatnené vo veľkom rozsahu. Podľa ekonóma je vo všeobecnosti pri týchto príspevkoch len veľmi ťažké analyzovať, či pracovné miesto, ktoré dostalo štátnu podporu, bolo v skutočnosti ohrozené alebo nie.

Za kľúčové počas krízy však Páleník považuje predovšetkým úspešné čerpanie eurofondov a v tejto oblasti podľa neho Slovensko výrazne zaostáva. "Nedá sa povedať, že by sa v tom nič nespravilo, ale dôležitý je výsledok. Za finančné obdobie 2007 až 2013 sa k polroku 2009, teda približne po 2,5 roku od jeho začiatku a roku trvania krízy, vyčerpalo necelé 1 % prostriedkov, z toho prakticky všetky na tzv. technickú asistenciu. Čiže eurofondy sa nečerpajú, to je realita, napriek všetkým opatreniam a výsledkom, ktoré sa uvádzajú," pripomína Páleník.

Úspešné čerpanie eurofondov má pritom podľa neho potenciál zvýšiť hospodársky rast SR ročne o 2 % až 3 %, čo by za niekoľko rokov v podstate vykompenzovalo účinky krízy na slovenskú ekonomiku. Problémom v tejto oblasti je podľa ekonóma nedostatok úprimnej snahy ľudí, ktorí sa na zabezpečovaní čerpania fondov Európskej únie (EÚ) v slovenských inštitúciách podieľajú.

"Chýba snaha čerpať tieto prostriedky rýchlo, efektívne, na najlepšie projekty. Sú tam prejavy nedôvery, averzie alebo iné nezdravé javy. Každopádne chýba tá úprimná snaha a ťah na bránu pri čerpaní eurofondov. Či sa to v dohľadnej dobe zmení, to uvidíme a to by som aj pre tento rok považoval za kľúčové," uzatvára Páleník s tým, že celý proces by mohli urýchliť blížiace sa parlamentné voľby.