Americké banky stále v problémoch

Predtým ako sa dostaneme k téme o pokračujúcich znakoch nemoci v americkom bankovom sektore, pozrime sa najprv na rekapituláciu dnešného a minulotýždňového pohybu na akciových trhoch.

Akciové trhy

Počas minulého týždňa americké akcie opäť narástli, keď SP500 zaznamenal najvyššie úrovne od minulého októbra. US akcie tak za posledných 6 týždňov až 5-krát uzatvárali v pluse. SP500 narástol o 2,2% na úroveň 1026, Dow Jones Index o 2% na úroveň 9500 a Nasdaq o 1,8% na 2,020. Celkovo tak SP500 získal už 52% za posledných 5 mesiacov. Hlavným dôvodom boli pozitívne dáta makroekonomického charakteru, ktoré vyvrcholili piatkovými pozitívnymi číslami ako z EU, tak aj z amerického trhu nehnuteľností.

Nikkei oficiálne uzavrel dnešný deň vyššie o 342 bodov alebo 3,35% na úrovni 10581. Je to dôsledkom dobehu piatkových výrazných ziskov amerických akcií. Celý ázijský región však zaznamenáva pekné zisky, slimákom regiónu je Šanghaj, kedy Shanghai Composit dosahuje iba +0,79%. Je to znamením, že tento týždeň by mohol opäť priniesť zaujímavé pohyby na tomto čínskom indexe.

Európske indexy dnes predvádzali nezaujímavé obchodovanie, keď dosahovali zisky v pásme 0,5-1%, avšak bez väčších pohybov, keďže počas dnešného dňa sme neboli svedkami žiadnych dôležitejších fundamentálnych dát. Európske akcie však atakovali svoje dlhodobé maximá, keď DAX sa obchoduje na úrovni 5500 bodov a FTSE na úrovni 4900 bodov. Podobne aj večerné obchodovanie v USA by mohlo byť pokojného charakteru. Pokiaľ by sa dnes podarilo americkým akciám uzavrieť v zisku, znamenalo by to piaty denný rast po sebe, čo sa nestalo od minulého novembra.

Zmena paradigmy?

Hovorí sa, že americké akcie sú momentálne predražené, keď pomer ceny k zisku alebo P/E dosahuje na SP500 momentálne hodnotu 33.1. Analytici Bloomberg však tvrdia, že to, čo platí pre tento rok, je úplne odlišné od očakávania budúceho roka. Historický priemer pre P/E akcií SP500 je 23.2, avšak ak si zoberieme do úvahy predpoklad ziskov pre budúci rok, tak P/E pre rok 2010 poklesne na úroveň 17,7. Znamenalo by to, že akcie sú vzhľadom ku svojim budúcoročným ziskom, ktoré sa očakávajú dvojnásobné oproti tohtoročným ziskom, podhodnotené o takmer 23%. Analytici tak očakávajú výrazný nárast zisku amerických spoločností na budúci rok, čo robí americké akcie lacnými. Podobná situácia platí aj pre európske firmy. Podľa UBS po 25% prepade tohtoročných ziskov európskych spoločností, budúci rok zisky narastú o 15%. Morgan Stanley očakáva, že zisky v roku 2010 narastú až o 20%.

Problémy amerických bánk

Posledná doba priniesla veľké množstvo pozitívnych správ a tak by sa mohlo zdať, že ekonomická obnova bude ľahšia a rýchlejšia ako sa očakávalo. Avšak situácia nie je tak ružová na všetkých frontoch a preto ani obnova zo strednodobého časového horizontu nemusí byť tak úspešná. Pozrime sa na posledné čísla z amerického bankového sektora. 17. augusta FED zverejnil vývoj delikvencií a odpisov na úveroch. Tie však opäť v druhom kvartáli zaznamenali výrazný nárast tak ako ukazuje priložený graf. Delikvencie sú úvery, ktoré sú v omeškaní o viac ako 30 dní. Za druhý kvartál dosiahli úroveň 6,49%. 

Dôležitosť situácie podčiarkuje jednoduchý výpočet. Celkové bankové úvery dosahujú hodnotu 6,9 bilióna USD. Ak si tento objem vynásobíme mierou delikvencie, tak dostávame potenciálne straty na úrovni 448 mld. USD. Ak by len polovica týchto úverov nebola splatená, tak by realizovaná strata bánk dosiahla 224 mld. USD. Celkový kapitál bankového sektora je však 1,2 bil. USD, čo znamená, že tieto straty vymažú asi 20% bankového kapitálu. Niektoré banky si však nemôžu dovoliť stratiť takýto objem kapitálu, keďže už v súčasnosti sú výrazne podkapitalizované. Historicky sa hovorí o tom, že už 5% strata banky znamená, že banka je pripravená na prevzatie. Do konca roka tak môže skrachovať ďalších niekoľko desiatok US bánk a rovnako skrachovaný FDIC sa dostane do ešte väčších problémov. 

Krachy amerických bánk počas víkendu vytvorili nový tohto ročný rekord na úrovni 77 skrachovaných inštitúcií. Čo je však horšie je, že 3 z 5 bánk požadujú od FDICu pokrytie svojich strát až na úrovni vyše 50%. Pre 102 bánk, ktoré skrachovali od začiatku krízy, tento priemer leží na úrovni 25%. Je to viac ako bol priemer 19% v období 1989-1995, kedy bolo zatvorených 747 finančných inštitúcií. Tento obrovský pomer naznačuje, že riziko, ktoré banky držia na svojich knihách je oveľa vyššie ako kedykoľvek v histórií a môže tlačiť banku do rizikových obchodov, keďže "už nemá čo stratiť"..

Ďalší vývoj krízy

Ambrose Evans-Pritchard prišiel s logickým modelom ako vyzerá ekonomická kríza. Tá má 4 fázy: 1. Prvotný šok, 2. Panická reakcia, 3. Výdych a optimizmus a 4. Návrat k faktom. A presne toto je ten model, ktorý môžeme vnímať aj v súčasnosti na celom svete. Kolaps Lehman Brothers a takmer celého amerického finančného sektora znamenal paralýzu americkej ekonomiky. Prirodzenou reakciou bola totálna panika, ktorú zahojil až FED a vláda. Avšak pri panike ekonomické subjekty zaujali postoj nič-nemíňaj-a-nič-nepožičiavaj. A práve odklon od tejto stratégie z dôvodu ustálenia prepadu spôsobil "zelené výhonky" a začiatok obnovy ekonomiky. Táto obnova je však založená iba na tom, že veci nie sú až také zlé, ako sa očakávalo, a ľudia preto začínajú pomaly doháňať spotrebu, ktorú zameškali.

Napriek zlepšeniu situácie, spotreby a lepšiemu ako očakávanému výhľadu, veci pod povrchom ostávajú zlé. Dlžníci, ktorí ešte pred 2 rokmi boli v poriadku, už sa v poriadku nezdajú. Každý zlý dlžník môže oddialiť čas zúčtovania, avšak nie navždy. Čas beží a ďalšia úverová kríza sa blíži. Presne v tomto duchu sa vyjadrujú dokonca aj niektorí politici, ktorí hovoria, že napríklad v Nemecku bude najťažšia doba prefinancovávania sa Q1 a Q2 2010. Možno je to náhoda, že aj predpovede na americkom úverovom trhu hovoria o najhoršej situácií v prvej polovici 2010.

BIS alebo Banka pre medzinárodné zúčtovanie zosumarizovala svoje pohľad na vývoj krízy. Zatiaľ kríza dosiahla 5 štádií, tak ako ukazuje priložený graf. Kríza na trhu sekundárnych hypoték bola odštartovaná v v júni 2007 a trvala do marca 2008. Počas tohto štádia sa akumulovali odpisy a straty, pričom sa cyklické zhoršovanie prostredia prenášalo do poklesu cien finančných aktív. Následkom bola druhá fáza krízy od marca 2008-septembra 2008, počas ktorého sa problémy s likviditou začali prejavovať na úrovni zlyhania bánk. Krach Lehman Brothers spustil tretiu a najintenzívnejšiu fázu krízy - globálnu stratu dôvery, ktorá bola obnovená iba po bezprecedentnej politickej intervencií. Od októbra 2008 začína štvrtá fáza krízy, ktorá trvá až do polovice marca 2009, v ktorej sa trhy prispôsobujú negatívnemu výhľadu svetového hospodárstva. Piata fáza začala v marci 2009 a naznačuje optimizmus aj napriek pretrvávajúcim negatívnym makroekonomickým a finančným správam.

Autor: Ronald Ižip, CI KOMODITY a.s.

www.cikomodity.com