Štruktúra ekonomiky nebola zdravá, negatívne prekvapili investície

Pridajte názor  Zdroj: TASR

2. 9. 2009 - Prepad slovenskej ekonomiky o 5,3 %, ktorý dnes potvrdil Štatistický úrad (ŠÚ) SR, nebol pre ekonomických analytikov prekvapením.

Bratislava 2. septembra (TASR) - Prepad slovenskej ekonomiky o 5,3 %, ktorý dnes potvrdil Štatistický úrad (ŠÚ) SR, nebol pre ekonomických analytikov prekvapením. Negatívnejšie oproti očakávaniam sa však vyvíjala investičná aktivita, čo podľa Eduarda Hagaru z ING Bank znamená, že štruktúra tvorby hrubého domáceho produktu (HDP) v druhom štvrťroku bola menej zdravá, ako sa očakávalo.

"Z hľadiska štruktúry sa takmer celý pokles HDP dá pripísať na vrub nízkej investičnej aktivity. Aj keď súčasná ekonomická situácia, keď podniky využívajú len malú časť svojich produkčných kapacít, nepraje investíciám, očakávali sme miernejší pokles," upozorňuje Hagara s tým, že menej investícií v súčasnosti vytvára zároveň predpoklady na nižší ekonomicky rast v ďalších rokoch.

Spotreba domácností síce na druhej strane zaznamenala mierny rast o 0,7 %, podľa Hagaru to však bolo pravdepodobne spôsobené len dočasným pôsobením šrotovného, ktoré mohlo prispieť k rastu spotreby až 2 percentuálnymi bodmi. "Odhliadnuc od šrotovného by spotreba domácností v súlade s rastúcou nezamestnanosťou klesala aj v druhom štvrťroku," myslí si analytik.

Pokles slovenského hospodárstva v druhom štvrťroku bol ovplyvnený slabším zahraničným aj domácim dopytom, pripomína analytička Poštovej banky Eva Sárazová. "Výsledky zahraničného obchodu nás neprekvapili, avšak v prípade investícií prišlo k výraznejšiemu poklesu v porovnaní s našimi očakávaniami," upozorňuje s tým, že nemalý podiel na poklese ekonomiky mala aj zmena stavu zásob.

Pre celý rok 2009 odhadujú analytici prepad slovenského hospodárstva o viac ako 5 %. "V nasledujúcich štvrťrokoch očakávame, že investície a spotreba domácností, oslabovaná rastúcou nezamestnanosťou, budú ťahať ekonomiku nadol. Zlepšujúce sa indikátory ekonomického sentimentu v eurozóne však naznačujú, že tento výpadok domáceho dopytu by mohli postupne čiastočne kompenzovať zlepšujúce sa výsledky zahraničného obchodu," predpovedá Hagara.

Sárazová nepredpokladá výraznejšie zlepšenie výkonu slovenskej ekonomiky ani v treťom kvartáli a medziročný prepad v ňom očakáva na podobných úrovniach ako v prvej polovici roka. "O niečo miernejší, približne 4-% prepad očakávame až v poslednom štvrťroku," dodáva analytička.

Predseda správnej rady Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI) Miroslav Beblavý v súvislosti s dnes zverejnenými štatistikami upozorňuje na nezrovnalosti v údajoch o zamestnanosti na Slovensku. "Podľa Štatistického úradu vzrástla zamestnanosť na Slovensku za rok o 14.000 ľudí. Celková zamestnanosť slovenských domácností totiž klesla o 26.000 osôb, ale zamestnanosť Slovákov v zahraničí klesla až o 40.000. Aby to sedelo, musela zamestnanosť na Slovensku vzrásť," upozorňuje ekonóm.

Otázky podľa neho vyvolávajú aj rozdiely v štatistikách nezamestnanosti. Podľa údajov ŠÚ SR totiž pribudlo za uplynulý rok 31.000 nezamestnaných, pričom však počet nezamestnaných evidovaných úradmi práce vzrástol za rovnaké obdobie o 110.000 až 120.000 ľudí. Beblavý upozorňuje, že vysvetlením tohto rozdielu nie je ani návrat ľudí zo zahraničia, pretože tí sú vo veľkej miere zachytávaní aj ŠÚ SR. "Neobviňujeme Štatistický úrad z falšovania štatistík. Strácame však dôveru k presnosti jeho čísel v oblasti trhu práce," dodáva šéf SGI.