Chemické a farmaceutické odvetvia padli pre krízu viac ako o štvrtinu

Bratislava 6. septembra (TASR) - Chemický a farmaceutický priemysel pociťuje dopady hospodárskej krízy tak, ako všetky ostatné odvetvia priemyslu. "Väčšina nosných firiem chemického a farmaceutického priemyslu hlási 25- až 35-% medziročný prepad tržieb. Od petrochémie, cez základnú chémiu, až po gumu a plasty, od Bratislavy cez Senicu, Nováky po Humenné," povedal pre TASR prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) Roman Karlubík.

V chemickom odvetví je dopad na konkrétne podniky podľa neho rôzny, záleží od vyrábaných komodít. "Vo všeobecnosti je o niečo lepšia pozícia farmaceutických firiem, pretože záujem o ich výrobky poklesol menej. Týka sa to hlavne producentov hotových liekových prípravkov pre humánnu medicínu," spresnil.

Firmy tohto priemyselného odvetvia prijali všeobecne platné pravidlá pre obdobie krízy. Minimalizovali náklady a koncentrovali sily do maximalizácie odbytu. "Dôležité je udržať si trhové podiely, lebo kríza nepotrvá večne a stratené pozície sa budú získavať ťažko - trh bude nanovo prerozdelený," konštatoval Karlubík.

Mnohé firmy urobili úsporné opatrenia. Škrty sa podľa Karlubíka týkajú takmer všetkých oblastí. Väčšinou sa zredukovali tie náklady, ktoré sú teraz najmenej efektívne a nie sú absolútne potrebné v krátkodobom horizonte. Patria k nim napr. školenia, marketingové akcie, bonusy pre zamestnancov a podobne.

Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky (ŠÚ SR) dosiahli firmy chemického a farmaceutického priemyslu na Slovensku za prvý štvrťrok 2009 celkové tržby 1,43 mliardy eur (43,08 miliardy Sk), čo bolo iba 61,3 % v porovnaní s prvým štvrťrokom roku 2008.

ŠÚ SR tiež uvádza, že firmy chemického a farmaceutického priemyslu za prvý štvrťrok 2009 zaznamenali medziročne pokles počtu zamestnancov o 953 osôb.

"Čaká nás určite ešte pár ťažkých rokov, nikto nevie, a ani nemôže presne vedieť, aký bude vývoj. Skôr sa očakáva istá zotrvačnosť a len pomalé stúpanie na pôvodné úrovne," konštatoval Karlubík. Mnohé firmy majú podľa prezidenta ZCHFP zdravé základy, modernú výrobnú základňu a sú súčasťou nadnárodných korporácií a v takýchto prípadoch sa neobáva o budúcnosť. Pokiaľ však kríza potrvá dlhšie, nemusia ju prežiť podniky, ktoré ešte potrebujú reštrukturalizovať výrobu a nutne potrebujú investície do moderných technológií, vrátane environmentálnych.

Ohrozené môžu byť aj menšie a stredné podniky, so zaujímavým výrobným programom, ale s nedostatkom zdrojov na prežitie počas dlhšieho krízového obdobia. "Dôležitá je tu aj úloha štátu, aby sa nezhoršovalo podnikateľské prostredie napríklad prijímaním protipodnikateľských zákonov, ako to bolo v prípade zákona o environmentálnych záťažiach, ktorý našťastie prezident nepodpísal," dodal na záver Karlubík.