Poľsko sa dostalo k trhovej ekonomike po ťažkej ceste

Frankfurt nad Mohanom 6. septembra (TASR) - Po prevrate v roku 1989 sa stredná a východná Európa stala experimentálnym laboratóriom národohospodárov. Odvtedy sa veľa zmenilo. Poľsko sa napríklad zmenilo na príklad disciplíny pre štátne výdavky.

Existuje termín, ktorý Leszek Balcerowicz nemá veľmi rád; je ním "šoková terapia". Keď autor poľských hospodárskych reforiem zo začiatku 90. rokov hovorí o svojom vtedajšom programe, tak ho radšej označuje za "radikálny nástup". "Krajina už totiž vtedy jeden šok prežívala," povedal Balcerowicz a pozeral sa na rušnú ulicu pred varšavskou vysokou ekonomickou školou. "Tento šok však súvisel s tým, v akom stave sa poľská ekonomika nachádzala".

Pred 20 rokmi preberala prvá postsocialistická vláda východného bloku štátnu agendu a stála pred ruinami. Predchádzajúce vedenie v úsilí o udržanie chodu ekonomiky narobilo gigantické dlhy v zahraničí. Deficit zahraničného obchodu a služieb dosiahol v roku 1988 vyše 11 % hrubého domáceho produktu.

Štát držal svoje neduživé podniky nad vodou spustením rotačiek peňazí na plné obrátky. Inflácia dosiahla znepokojujúcu výšku. Dokonca aj v porovnaní s ostatnými krajinami bloku bolo Poľsko v zúboženom stave. "Situácia bola katastrofálna; bola oveľa horšia ako v Maďarsku alebo Česko-Slovensku," povedal hospodársky historik Janusz Kaliňski.

V tejto situácii prevzal Balcerowiczov tím riadenie štátu; jeho dôležitým cieľom sa stala makroekonomická stabilita. Ešte skôr ako ľudia v susedných štátoch zúčtovali so svojimi režimami, Poľsko malo už plán: Úvery pre štátne podniky sa obmedzia, prestane kontrola cien a štát sa začne menej zadlžovať.

Ako protihodnotu za to dostalo Poľsko od Medzinárodného menového fondu preklenovací úver. Balcerowicz teraz upozorňuje na to, ako naliehavo potrebovalo Poľsko peniaze: "Bol nedostatok liekov. Uvedomoval som si, že ľudia začnú zbytočne zomierať, ak sa mi nepodarí zabezpečiť úvery".

Že sa podarilo realizovať taký radikálny program rýchlo, väčšina účastníkov, ktorí sa podieľali na jeho plnení, vidí v účinku nesmiernej časovej tiesni. "Rozhodnutia sme vtedy prijímali tempom strieľajúceho samopalu," povedal Jan-Krzysztof Bielicki, ktorý bol v roku 1991 krátko predsedom vlády. "Nemali sme inú možnosť, veď sme boli v bankrote".

Okrem toho nové vedenie Poľska vzišlo z početne silného odborového hnutia Solidarita. Malo dobré kontakty aj s tými, ktorí reformným programom spočiatku trpeli. "Vtedy ľudia chápali, že ide o misiu," povedal Bielicki, ktorý teraz vedie poľskú veľkobanku Pekao. Dodal: "Niekedy som išiel sám medzi veľkú skupinu nahnevaných baníkov a vysvetlil som im, prečo musíme niektoré veci zmeniť".

Tesné vzťahy so Solidaritou neboli bez následkov, lebo časť poľských reforiem sa ukázala ako veľmi zložitá. Išlo o privatizáciu. Noví poľskí predstavitelia museli mať na pamäti, že sa robotníci podieľali na prestavbe a predaji závodov. Vláda sa k tomuto kroku rozhodla preto, lebo chcela zachovať ich podporu programu hlbokých hospodárskych zmien.

Po tom, ako zamestnanci získali potravinárske obchody a malé podniky, prišli na rad veľké ryby. Podiely veľkých podnikov prešli do investičných fondov a ľudia dostali opcie na ne.

Hľadanie strategických investorov postupovalo pomalým tempom a istým spôsobom trvá až do súčasnosti. "Nádej, že sa každý stane kapitalistom, sa nesplnila," povedal Kaliňski, "vo fondoch zostali len zlé podniky".

Aj Balcerowicz, ktorý bol v postsocialistickom Poľsku od ministra financií až po guvernéra centrálnej banky a medzitým všeličím iným, nie je spokojný s tempom privatizácie. Ale na prínos koncepcie ozdravenia ekonomiky reformátor nič nedopustí. "Keď sa pozrieme na výsledky, poľská radiálna stratégia priniesla očakávané ovocie," povedal Balcerowicz.

Poľsko sa naozaj ako prvá krajina z bývalého východného bloku dostalo zo šoku, ktoré priniesli hlboké zmeny, a už onedlho jeho hrubý domáci produkt prekonal úroveň roku 1989. V súčasnosti dbá poľská vláda o zachovanie výdavkovej disciplíny. Poľsko sa ako jediná veľká krajina EÚ vzdala zámeru pomôcť ekonomike stimulačným balíkom. Verejnosť ju v tomto zámere podporila. "Ľudia pochopili, aký význam má stabilita," povedal Kaliňski.

Informoval o tom nemecký denník Financial Times Deutschland.