V Bratislave sa stretli deti z fotografie urobenej v Osvienčime

Pridajte názor  Zdroj: TASR

7. 9. 2009 - Deti, ktoré časť svojho detstva strávili v koncentračnom tábore Auschwitz – Birkenau, sa dnes predpoludním zišli na tlačovej konferencii Dokumentačného strediska holokaustu v Bratislave, aby sa podelili o svoje spomienky.

Bratislava 7. septembra (TASR) – Deti, ktoré časť svojho detstva strávili v koncentračnom tábore Auschwitz – Birkenau, sa dnes predpoludním zišli na tlačovej konferencii Dokumentačného strediska holokaustu v Bratislave, aby sa podelili o svoje spomienky. Troch účastníkov tlačovej konferencie spája známa fotografia ruského kameramana Alexandra Voroncova zachytávajúca osud židovských detí, ktoré sa do nacistických pracovných táborov dostali.

Hlavným cieľom podujatia bola prezentácia nového dokumentárneho filmu Deti z fotografie, ktorý je rekonštrukciou udalosti v Osvienčime s tými istými účastníkmi ako pred 60 rokmi. "Tento deň tu začíname zdvíhať koberec pamäti, ktoré si nechceme pamätať, lebo sú neuveriteľné,” vysvetlil Gabriel Neumann, ktorý sa do koncentračného tábora dostal ako osemročný.

O osude detí zo snímky, ktorá obletela celý svet, dlhú dobu nebolo nič známe, keďže v izraelských archívoch bolo chybne uvedené, že ide o poľské deti. Až pátranie "chlapca v čiernej čiapke", ako sa označil Neumann, odhalilo, že medzi nimi boli traja Slováci. Okrem neho sú na fotografii Marta Wise a Shacham Tomy, ktorí sa do Osvienčimu dostali z koncentračného tábora v Seredi.

Nielen chyba v archívoch spôsobila, že sa pátranie po "deťoch" sa začalo až o 60 rokov neskôr. Pán Shacham sa domnieva, že významnú úlohu zohral aj strach ľudí spomínať na ťažkú minulosť. Ako jedenásťročný sa v detskej časti oddielu stal otcom pre mladšie deti. Opätovná snaha kontaktovať jedného z nich sa však skončila neúspechom. ”On skočil z mosta v Sydney, pretože sa bál o tom rozprávať,” uviedol Shacham.

Spomínať pôvodne nechcela ani Marta Wise. Nemci ju zajali na jej desiate narodeniny spolu s jej sestrou. "Pamätám si každý jeden deň,” zdôrazňuje a zároveň priznáva, že so sestrou sa o holokauste odmietali rozprávať až 50 rokov. "Kto by sa chcel vrátiť na to miesto, kde znásilnili jeho matku a zabili jeho otca?” spomína na opätovnú cestu do Auschwitzu cez slzy Neumann. Zároveň zdôraznil: "Tam neumrel nikto, tam vraždili podľa zákona ako fabrika. Nikto tam nezhynul, tam vraždili!”

Na záver stretnutia účastníci spoločne odhalili pamätnú tabuľu guvernérovi Slovenskej národnej banky (SNB) Imrichovi Karvašovi, riaditeľovi Štátnej mincovne v Kremnici Ľudovítovi Gavorovi a prednostovi filiálky SNB v Banskej Bystrici Karolovi Markovičovi, ktorí sa zaslúžili o zachovanie veľkého množstva šperkov, ktoré odobrali židom nacisti. V pôvodných plánoch ľudáckej vlády bolo odcudzené bohatstvo použiť na získanie devíz vo Švajčiarsku, podľa vzoru nacistického Nemecka. "Bol to predovšetkým Imrich Karvaš, kto argumentoval proti takémuto postupu s odôvodnením, že by to mohlo u Švajčiarska a iných neutrálnych štátov pošramotiť povesť Slovenska, keďže si uvedomoval a prízvukoval pochybný a morálny charakter získania týchto šperkov,” vysvetlil Ján Hlavinka z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied.

V priebehu vojny sa zásluhou trojice šperky viackrát presúvali. Dvakrát skončili v kremnickej mincovni, raz ich tam dokonca previezli pod ochranou Hlinkovej gardy, ktorá sa domnievala, že stráži štátne cenné papiere. ”Tieto šperky a cennosti boli uložené na dvore kremnickej mincovne ako staré zbytočné papiere, respektíve neskôr dokonca ešte zahádzané železom a haraburdím,” priblížil osud židovského majetku Hlavinka. "Otec bol taký typ, že o tých veciach ktoré robil, nerád hovoril,” priznal Milan Karvaš, syn bývalého guvernéra NBS, ktorý sa na slávnostnej udalosti zúčastnil. Deti sa o zásluhách svojho otca dozvedeli až z historických zdrojov. "Bol veľmi skromný, dokonca i v rodinnom kruhu,” povedal Karvaš.

Dokumentárny film Deti z fotografie z dielne izraelskej televízie Channel 10 si môžu pozrieť aj slovenskí diváci. Utorok 8. septembra o 20.00 h ho odvysiela Dvojka STV a už stredu 9. septembra si svet pripomenie obete nemeckých koncentračných táborov v pri príležitosti Dňa obetí holokaustu a rasového násilia.