Slovensko v rebríčku konkurencieschopnosti kleslo na 47. miesto
Pridajte názor8. 9. 2009 - Slovenská republika si v medzinárodnom hodnotení konkurencieschopnosti oproti vlaňajšku pohoršila o jedno miesto a umiestnila sa tak na 47.
Bratislava 8. septembra (TASR) – Slovenská republika si v medzinárodnom hodnotení konkurencieschopnosti oproti vlaňajšku pohoršila o jedno miesto a umiestnila sa tak na 47. mieste spomedzi 133 sledovaných krajín. Vyplýva to zo Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2009-2010, ktorú dnes zverejnilo Svetové ekonomické fórum (SEF).
Na vrchole aktuálneho rebríčka je Švajčiarsko, ktoré odsunulo minuloročného víťaza Spojené štáty na druhú pozíciu. Za nimi nasledujú Singapur, Švédsko a Dánsko. V prvej desiatke celkovo prevažujú európske ekonomiky, keď sa na ďalších priečkach umiestnilo aj Fínsko, Nemecko či Holandsko.
V rámci regiónu V4 si Česká republika medziročne polepšila o dve priečky a skončila na 31. mieste. Poľsko si zlepšilo pozíciu oproti vlaňajšku o sedem miest a v rebríčku je tesne pred Slovenskom na 46. priečke. Maďarsko sa v rebríčku taktiež posunulo nahor, a to z minuloročného 62. na súčasné 58. miesto.
Správa o globálnej konkurencieschopnosti hodnotí schopnosť krajín zabezpečiť vysokú úroveň prosperity pre svojich občanov. Sleduje fungovanie verejných inštitúcií, analyzuje hospodárske politiky a faktory podmieňujúce udržateľný hospodársky rast v strednodobom horizonte.
"Svetová hospodárska kríza spôsobila, že väčšina hodnotených krajín dosiahla v tomto roku nižšie skóre Indexu konkurencieschopnosti v porovnaní s rokom 2008. Kvôli výraznej vzájomnej previazanosti ekonomík však v rebríčku nedošlo k výraznejším posunom," uviedol Róbert Kičina, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS), ktorá je partnerskou inštitúciou SEF.
Slovensko v rebríčku konkurencieschopnosti kleslo už tretíkrát po sebe. Podľa Kičinu za týmto vývojom stojí predovšetkým nízka schopnosť vlády zlepšovať podnikateľské prostredie, reformovať a odstraňovať zásadné bariéry podnikania. "Toto hodnotenie ukazuje, že SR stráca svoj náskok pred ostatnými krajinami V4. Kým naša ekonomika v rebríčku medziročne klesá, ďalšie krajiny V4 stúpajú a dve sa umiestnili pred nami," upozornil predstaviteľ PAS.
Ako najväčšiu konkurenčnú nevýhodu Slovenska identifikuje SEF vysokú mieru klientelizmu v krajine, keď SR v hodnotení tejto oblasti zaraďuje až na 127. priečku v 133-miestnom rebríčku. Medzi ďalšie konkurenčné nevýhody Slovenska patria aj nízka vymožiteľnosť práva, mimoriadne nízka dôvera verejnosti vo finančnú bezúhonnosť politikov, nízka efektívnosť verejných výdavkov, netransparentnosť pri verejnom obstarávaní, vysoké administratívne zaťaženie a náklady poľnohospodárskej politiky. Výrazne tiež zaostáva letecká infraštruktúra a verejná doprava. "V oblasti pracovného trhu je problémom nízka pružnosť pracovného práva, kde Slovensko v priebehu troch rokov zaznamenalo rekordný prepad z 15. na 82. miesto, a rastúce riziko tzv. úniku mozgov," pokračoval Kičina.
Medzi výraznými konkurenčnými výhodami sa, naopak, nachádza otvorenosť ekonomiky SR zahraničným investorom prinášajúcim na Slovensko nové technológie, legislatíva podporujúca prílev investícií, nízke colné bariéry, rozvinutý trh tovarov a služieb, vysoká korelácia medzi výškou miezd a produktivitou práce, nízke riziko terorizmu, zdravý bankový sektor a relatívne dobrá dostupnosť financovania. V oblasti zdravia obyvateľstva dosiahla SR dokonca dve prvenstvá v skupine 133 hodnotených ekonomík - ako krajina s najnižším rizikom výskytu malárie a HIV.
Na základe úrovne minuloročného hrubého domáceho produktu (HDP) bolo Slovensko tento rok prvýkrát hodnotené v rámci skupiny rozvinutých krajín, ktorých hospodársky rozvoj je podľa SEF založený predovšetkým na schopnosti inovovať. "Paradoxne práve inovácie spolu s vysokoškolským vzdelávaním, fungovaním verejných inštitúcií a kvalitou infraštruktúry sú oblasťami, v ktorých Slovensko výrazne zaostáva za vyspelým svetom," upozornil Kičina. Mierne zaostávanie je v základnom vzdelávaní, technologickej vybavenosti krajiny, veľkosti trhu a vyspelosti podnikových procesov. S vyspelým svetom sa môže SR porovnávať v oblasti rozvinutosti trhov, v makroekonomickej stabilite je dokonca tesne nad priemerom vyspelých krajín.
