Kaliňák: Pokles sa spomalil, od obnovenia rastu sme však ešte ďaleko

Bratislava 10. septembra (TASR) - Aj keď sa medziročný pokles spomaľuje, od obnovenia rastu je Slovensko aj ďalšie krajiny v regióne ešte veľmi ďaleko. "Vláda je v pohľade na ukončenie krízy realistická, bez prehnanej eufórie, a preto bude pozorne sledovať ďalší vývoj, prehodnocovať ho a prijímať účinné opatrenia," uviedol dnes na pôde Národnej rady (NR) SR podpredseda kabinetu Robert Kaliňák, ktorý na pravidelnej parlamentnej hodine otázok zastupoval premiéra Roberta Fica.

Vo vývoji svetovej ekonomiky možno podľa neho v súčasnosti vidieť pozitívne signály, ktoré sa prenášajú aj do slovenskej ekonomiky. Viaceré rozvíjajúce sa krajiny Ázie dosiahli napríklad v prvom polroku tohto roka vysoké a neočakávané rasty, tvorba hrubého domáceho produktu (HDP) v Európskej únii (EÚ) bola zasa v druhom kvartáli vyššia, ako sa všeobecne očakávalo. V Nemecku, ktoré je jedným z našich najvýznamnejších obchodných partnerov, dosiahol medzikvartálny rast v tomto období plusovú hodnotu 0,3 %.

Prepad slovenskej ekonomiky sa v druhom štvrťroku zmiernil z 5,6 % na 5,3 %, medzikvartálne dokonca vykázala jeden z najvyšších rastov v únii na úrovni 2,2 %. "Za tento lepší výsledok možno vďačiť aj opatreniam vlády, ktoré prispeli k oživeniu ekonomických aktivít v priemysle, stavebníctve a oživeniu zahraničných objednávok. Vláda prijala viacero koncepčných opatrení, ktoré už majú konkrétne výsledky," vyhlásil Kaliňák. Domáci dopyt, ktorý vzrástol medzikvartálne o 3,3 % a medziročne o 0,7 %, potiahlo podľa neho najmä šrotovné.

Náznaky možného oživenia viacerých veľkých ekonomík EÚ predstavujú prvé pozitívne signály pre ďalší vývoj, Slovensko sa však podľa Kaliňáka musí pripraviť aj na situáciu, ak by globálna hospodárska kríza pokračovala. "Keďže naša ekonomika závisí od exportu snáď najviac v porovnaní s našimi susedmi, je to verejná spotreba, v ktorej vidí táto vláda významný prorastový impulz v najbližších mesiacoch," zdôraznil pred poslancami podpredseda vlády. Na tento účel tak podľa neho kabinet preinvestuje miliardy eur napríklad na budovanie diaľnic a rýchlostných ciest, jadrových elektrární, bratislavského letiska či obnovu Bratislavského hradu.