Automobilový priemysel sa podľa analytikov bude zotavovať pomaly
Pridajte názor13. 9. 2009 - Automobilový priemysel sa podľa ekonomických analytikov, ktorých oslovila TASR, bude z dôsledkov hospodárskej krízy zotavovať len veľmi pomaly, nakoľko reálne ukazovatele ekonomík hrajú v jeho neprospech.
Bratislava 13. septembra (TASR) - Automobilový priemysel sa podľa ekonomických analytikov, ktorých oslovila TASR, bude z dôsledkov hospodárskej krízy zotavovať len veľmi pomaly, nakoľko reálne ukazovatele ekonomík hrajú v jeho neprospech.
"Vysoká nezamestnanosť, zmrazené mzdy a neistota udržania pracovného miesta stále držia domácnosti v opatrnej stratégii pri kúpe áut," povedal analytik Unikredit Bank Slovakia Dávid Dereník.
Ako najlepšie možné východisko v čase hospodárskej krízy v automobilovom priemysle vidí ekonóm Richard Ďurana z Inštitútu ekonomických a sociálnych analýz (INESS) reštrukturalizáciu tohto odvetvia. "O aký druh reštrukturalizácie by malo ísť, to už budú musieť objaviť sami producenti. Aj vláda disponuje nástrojmi, ako uľahčiť podnikateľom dýchanie v týchto neľahkých časoch. Najúčinnejším je znižovanie odvodov, ktoré ponechá podnikateľom viac prostriedkov na nové investície či zachovanie alebo otváranie nových pracovných miest," uviedol Ďurana.
Posun v spotrebiteľských preferenciách, vhodné nastavenie produktového portfólia a vyššia konkurencieschopnosť môže byť podľa hlavného analytika Volksbank Slovensko Vladimíra Vaňa tiež nádejou pre slovenské závody automobilových koncernov. "Niektoré z nich sú aj v týchto ťažkých časoch úspešné vo zvyšovaní svojho trhového podielu, iným sa darí preukázať svoju mimoriadne vysokú konkurencieschopnosť v rámci koncernových súťaží o nové rozvojové projekty, ďalšie stoja na tej výhodnejšej strane geografickej optimalizácie výrobných kapacít," uviedol Vaňo.
Automobilové spoločnosti sú v súčasnosti nútené bojovať o zákazníkov lákavou cenovou ponukou, pretože aj ceny pohonných látok vykazujú momentálne pomerne časté výkyvy. "Vytvára sa tak zákaznícky tlak vyrábať malé rodinné autá s nízkou spotrebou," dodal Dereník.
Šrotovné podľa Ďuranu prispelo k deformácii spotreby. Kvôli zvýšenému nákupu áut tak ostalo Slovákom menej prostriedkov na nákup iných tovarov a služieb, a teda sa selektívne podporilo jedno odvetvie na náklady všetkých ostatných.
Priamy efekt šrotovného pre naše automobilky bol podľa Dereníka tiež minimálny. Zvýšenie odbytu stimulovalo najmä šrotovné v ostatných krajinách. "Tým hlavným štartérom apetítu domácností kúpiť si nové auto bol druhotný efekt šrotovného v podobe rozbehnutia konkurenčného boja medzi automobilkami. Je však pravdepodobné, že by automobilky boli nútené pristúpiť ku zľavám aj bez zavedenia šrotovného," uviedol Dereník.
