V EÚ sa začína diskutovať o štruktúre a využívaní kohézneho fondu

Pridajte názor  Zdroj: TASR

14. 1. 2003 - V nasledujúcom finančnom období Európskej únie, v rokoch 2007 až 2013, sa na regionálnu štrukturálnu pomoc, najmä na rozvoj výroby a zvyšovanie zamestnanosti, vyčlení 300 miliárd EUR

Brusel 14. januára (TASR) - V nasledujúcom finančnom období Európskej únie, v rokoch 2007 až 2013, sa na regionálnu štrukturálnu pomoc, najmä na rozvoj výroby a zvyšovanie zamestnanosti, vyčlení 300 miliárd EUR. O spôsobe ich rozdelenia a systéme poskytovania prostriedkov z fondu by sa malo v orgánoch EÚ rokovať v nasledujúcich 30 mesiacoch.

Doteraz sa prostriedky z tohto fondu poskytovali spravidla formou refinancovania. Krajiny uskutočnili projekty a potom žiadali preplatenie svojich výdavkov z rozpočtu spoločenstva. Tento model sa však podľa najnovších názorov pokladá za dosť neefektívny. Namiesto toho, aby sa pomoc poskytovala ako "stratené dotácie", v budúcnosti by sa mali začať využívať pôžičky a úvery. Dostávali by ich verejno-súkromné podnikateľské spoločenstvá. Podľa pracovníkov európskeho kontrolného úradu by takáto zmena viedla k podstatne zodpovednejšiemu vynakladaniu prostriedkov a k podnikateľskej obozretnosti. Medzi prvými krajinami, ktoré už poslali do Bruselu svoj návrh na zmenu koncepcie využívania štrukturálneho fondu EÚ, bolo Nemecko.

Podľa komisára pre regionálny rozvoj Michela Barniera každé euro investované do regiónov zvyšuje hrubý domáci produkt o 1,33 eura. Obsahuje to správa o kohéznom fonde, ktorá sa bude prerokúvať na najbližšom zasadnutí Európskej komisie. Ak by napríklad Portugalsko nedostávalo miliardy eúr z rozpočtu EÚ, minuloročný prírastok jeho HDP by bol nižší o 3,5 % a Nemecka o 1,1 %.

Rovnako ako Berlín aj Barnier navrhuje, aby sa prehodnotili zásady pre poskytovanie pomoci zo štrukturálneho fondu. Chudobné a bohaté regióny by mali byť definované podľa nových hľadísk. Platí to najmä pre krajiny, ktoré sú v spoločenstve podstatne rozvinutejšie, ako tie, ktoré doň vstúpia v roku 2004. V opačnom prípade by sa totiž zvýšili rozdiely medzi bohatými a chudobnými regiónmi.

Podľa kohéznej správy v 25-člennej EÚ bude životná úroveň v desiatich najrozvinutejších regiónoch v porovnaní s desiatimi najzaostalejšími 4,3-krát vyššia. V terajšej EÚ je tento rozdiel 2,6-násobný. Takzvaný štatistický efekt rozširovania na pozadí hlavných regiónov, ktorým sa poskytuje pomoc, bude obrovský. V súčasnosti sa poskytuje 50 regiónom a žije v nich 18 % obyvateľstva EÚ. Dostávajú ich oblasti, v ktorých je úroveň HDP na obyvateľa nižšia ako 75 % jeho priemeru celej EÚ.

Po rozšírení EÚ a v čase, keď sa začne plniť finančný plán regionálnej pomoci na roky 2007 až 2013, zo starej EÚ by malo mať nárok na finančné prostriedky 32 regiónov. Ak by sa dovtedy stali členmi EÚ aj Rumunsko a Bulharsko, ich počet by klesol na 20.

Jednou z dôležitých operácií prípravy poskytovania štrukturálnej pomoci by malo byť odstránenie tzv. "britského rabatu". Jeho zrušenie má pre tento fond kľúčový význam. Bývalá britská premiérka Margaret Thacherová dosiahla, že Veľká Británia dostáva späť na rozvoj regiónov takmer dve tretiny príspevku, ktorý odvádza do rozpočtu spoločenstva.

Rokovania o objeme prostriedkov v štrukturálnom fonde a ich čerpaní by sa mali uzavrieť v prvom roku 2005 počas luxemburského predsedníctva EÚ. V druhom polroku 2005 prevezme predsedníctvo Londýn. Nedá sa predpokladať, že by zásadne ustúpil z pozícií, ktoré sú teraz preň výhodné.

Informoval nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung.