Kríza izraelskej ekonomiky najsilnejšia za posledných 50 rokov

Tel Aviv 15.januára (TASR) - Kríza izraelskej ekonomiky je najsilnejšia za posledných 50 rokov. V pásme chudoby sa ocitlo takmer 20 % obyvateľov Izraela.

Ekonómovia pripomínajú, že nová vláda, ktorá sa dostane k moci po parlamentných voľbách 28. januára, bude musieť urobiť niektoré bolestivé rozhodnutia a prikročiť k reštrikciám. Problémy so zachovaním vnútornej bezpečnosti v štáte počas posledných dvoch rokov zatienili ostrosť a naliehavosť niektorých ekonomických a sociálnych problémov. Joram Gabbay, vedúci portfóliového oddelenia banky Hapoalim, uviedol, že asi 80 % súčasných izraelských hospodárskych ťažkostí vzniká v dôsledku palestínskej intifády. Dodal, že ak by sa dosiahla zásadná dohoda s Palestínčanmi, potom by krajina v roku 2004 zaznamenala zreteľný hospodársky vzostup.

Pokračuje oslabovanie izraelskej meny šekela. Za mesiac sa jeho výmenná hodnota voči doláru znížila o 4,2 %. Prispeli k tomu obavy z dôsledkov vojny proti Iraku a škandál, do ktorého je namočený aj premiér Ariel Šaron.

Izraelský hrubý domáci produkt (HDP) sa vlani znížil o 1 % a predvlani o 0,9 %. Zrejme klesne aj tento rok. Ekonomika, v ktorej majú dominantné postavenie technologicky vysoko náročné odvetvia, pociťuje dôsledky celosvetového zníženia ekonomického rastu. Citeľný je aj pokles turistického ruchu.

Medzi nesporné zásluhy súčasnej vlády patrí to, že zabránila prepuknutiu finančnej krízy. Keď vlani v 1. polroku klesol šekel voči doláru o 14 %, rozšírili sa obavy, že inflácia sa vymkne spod kontroly. Vláda však dočasne znížila svoje výdavky, ale napriek tomu sa nevyhla zníženiu ratingu na izraelské úvery v zahraničných menách. Šekelu pomohla aj centrálna banka, ktorá zvýšila svoju základnú úrokovú mieru na 4,5 %. Za nedostatok sa považuje slabý Šaronov záujem o ekonomiku. Dbal len na zachovanie celkového rámca finančnej stability, uviedol Gabbay.

Národohospodári odhadujú, že nová vláda bude musieť znížiť výdavky o 5 až 15 miliárd šekelov, aby jej deficit neprekročil 3 % HDP. Podľa niektorých z nich bude musieť dôjsť k prepracovaniu rozpočtových výdavkov. Nevenuje sa dostatočná pozornosť investíciám do infraštruktúry a hospodárstva, čo by v budúcnosti malo priviesť izraelskú ekonomiku k novému rastu.