Banková vendeta...

Komerčné banky, ktoré sa dokázali zotaviť z ťažkých strát finančnej krízy za pomoci štedrých „finančných infúzii“ centrálnych bánk a vlád, začínajú na seba priťahovať nevôľu svojich mecenášov. Centrálne banky „spasiteľ“ bankového sektora v globálnej ekonomike, začínajú postupne zisťovať negatíva svojej expanzívnej menovej politiky (nadmerné množstvo likvidity na medzinárodnom trhu a nízke úrokové sadzby). Práve snaha o stabilizáciu bankového sektora cez nalievanie likvidity (kvantitatívne uvoľňovanie menovej politiky FEDu, BoE, BoJ, SNB a kreditné uvoľňovanie menovej politiky ECB) sa centrálnym bankám postupne vymyká z rúk.

Bezrizikové obdobie....

Je pravda, že likvidita pomohla zastabilizovať bankový sektor a väčšina bánk (hlavne s prívlastkom „too big to fail“) prežila krízové čistky, ale na druhej starne komerčné banky si politiku nadmernej likvidity vysvetlili po svojom. Cieľom komerčných bánk bolo zastabilizovať bankový sektor, podporiť úverový trh a naštartovať spotrebu. Prvá časť cieľa sa centrálnym bankám podarila splniť, ďalšie čiastkové ciele tak dôležité pre obnovu globálnej ekonomiky však ostali na „mŕtvom bode“. Svojské vysvetlenie kvantitatívneho a kreditného uvoľňovania menovej politiky zo strany komerčných bánk, znamená podporu svojej bilančnej sumy a špekulatívne operácie na akciových a komoditných trhoch. Ani zmienka o podpore úverového trhu a naštartovanie ekonomického rastu cez poskytovanie úverov cieľovej skupine spotrebiteľom (resp. firmám). Rast cien komodít a akcií od marcového nalievania likvidity do medzibankového sektora, to len potvrdzuje. Komerčné banky majú dobré zrátané, že centrálne banky nebudú môcť prijať exitovú stratégiu skôr ako v druhej polovici roka 2010, pričom niektoré prognózy nemennosti nastavených parametrov menovej politiky siahajú až do roku 2011. Banky tak majú pred sebou pozitívny výhľad minimálne niekoľkých mesiacov, ktoré im garantujú „slušné“ zisky zo špekulácii na finančných trhoch.

Vyschýnajúci fiškálny mešec...

Tento vývoj však už nie je po vôli centrálnym bankám, ktoré pol roka dokázali akceptovať stabilizačnú fázu bankového sektora a ich bezbrehé zisky z operácii na akciovom a komoditnom trhu. Aktuálne však vyschýnajúci fiškálny mešec vládnych stimulov, ktorý spolu s expanzívnymi krokmi centrálnych bánk stojí za odrazom ekonomiky, naznačuje potrebu zmeny orientácie nastavených parametrov ekonomickej stabilizácie. Vládne výdaje sa budú musieť skresávať, inak hrozí kolaps celého finančného systému, ekonomika však potrebuje peniaze. Tak centrálne banky pod tlakom negatívneho výhľadu ekonomického vývoja  v najbližších rokoch (stále je tam riziko návratu a prehĺbenia ekonomickej recesie) sa snažia nájsť alternatívu za výpadok fiškálnych stimulov. A práve naliate peňažné prostriedky v bankovom systéme by mali aktuálne začať ťahať ekonomiku dopredu.

Bič na banky...

Najzreteľnejší tlak na bankový sektor je v ostrovnej ekonomike, ktorá zažila jedno z najsilenejších finančných zemetrasení počas finančnej krízy, čoho výsledkom je takmer celý znárodnený bankový systém. Guvernér Bank of England (BoE) King počas svojho vystúpenia naznačil možnosť ešte výraznejšie expanzívnej menovej politiky cez zníženia depozitnej sadzby BoE. Dôvod je donútiť komerčné banky, aby expandovali na úverovom trhu a nepriamo tak podporili  ostrovnú ekonomiku. Je tam stále riziko, že finančné prostriedky nebudú končiť na úverom trhu, ale ako zdroj špekulácii na akciovom a komoditnom trhu. Avšak i tento výhľad je iba otázkou času, kedy sa príjmu sprísnené pravidlá pre špekulácie hlavne na komoditnom trhu. BoE svojim kvantitatívnym uvoľňovaním menovej politiky už vytlačila komerčné banky z dlhopisového trhu.

Hon na čarodejnice sa začína....

Hon na čarodejnice v podobe komerčných bánk sa postupne začína, treba však dodať, že centrálne banky majú leví podiel na vytvorení tohto stavu na finančných trhoch. Zasadnutie G-20 v Londýne začiatkom septembra neprinieslo jasné stanovisko k sprísneniu podmienok pre bankový sektor (okresanie odmenového systému). Ale druhý septembrový summit v Pitsburgu (tento víkend) naznačuje ochotu globálnych lídrov rokovať o problematickom bankovom sektore a jeho nastavených podmienkach. Ak sa lídri G-20 dohodnú, je len otázkou času, kedy i centrálne banky zmenia svoj postoj voči „nedotknutým“ komerčným bankám.

Piatkové slová člena EU komisie zodpovedného za menovú politiku naznačujú, že nad komerčnými bankami sa stmieva tmavý súmrak. Almuniove slová, že si vie predstaviť Tobinovu daň ako prvok oživenia ekonomiky mnohých prekvapili. Ide o daň, ktorú ako prvý navrhol americký profesor ekonómie na univerzite v Yale, James Tobin (v roku 1978 za ňu dostal Nobelovu cenu za ekonómiu). Jej princíp funguje zo zdanenia medzinárodných finančných operácii, ak teda banky využívajú podpornú likviditu na medzinárodné špekulácie, tak práve dodatočnými reštriktívnymi opatreniami by sa im mohlo zabrániť v týchto aktivitách. Táto myšlienka je však veľmi kacírska, ak by sa v krajnom riešení táto daň zaviedla, tak by musela byť plošná. Krajiny, ktoré by ju nechceli zaviesť by svojim spôsobom vytvárali daňové raje, ktoré tiež výrazne napomohli k finančnej kríze.

Topiaci sa slamky chytá...

Tieto názory z úst vysokého komisára Európskej komisie naznačujú, že topiaci sa i slamky chytá. Jednotlivé vlády majú veľký problém s fiškálnymi deficitmi, ich znižovanie je možné dvoma spôsobmi, buď sa znížia vládne výdaje (v čase krízy je to ekonomická samovražda), alebo sa návršia príjmy (zvýšenie daní pre daňových poplatníkov by asi v čase krízy neprešlo, tak sa hľadajú alternatívy, čo Tobinova daň určite je). Banky dostanú „stravné lístky“  v podobe likvidity, ktorú musia využiť na presné špecifikované operácie, ktoré im nadiktuje vláda alebo centrálna banka. Ako dopadne banková vendeta ukážu najbližšie mesiace, už tento víkend ak na zasadnutí G-20 prejde sprísnenie podmienok pre odmeňovací systém bánk, tak sa začne nová éra bankového systému. Ak však dlhé chápadla finančného systému dosahujúce až na politikov dokážu ustáť tento tlak, bude to znamenať nové riziká pre obnovu globálnej ekonomiky.

To, že sa rozpúta tvrdý boj nasvedčujú i piatkové informácie z UK finančného sektora, kde Lloyds sa chcela vymaniť z pod vládneho vplyvu a garančného systému. Ostrovný finančný regulátor však označil banku ako za rizikovú bez vládnej garancie, čo teraz vyvoláva miernu dilemu. Požiadala by banka vedomá si svojej rizikovosti o zrušenie vládnej garancie, alebo je to vysoká vládna politika, ktorá chce ovládať bankový systém? Práve minulotýždňové negatívne informácie (úvahy o znížení depozitnej sadzby a problémy Lloyds) z ostrovnej ekonomiky stáli za výrazným prepadom GBPUSD.

Silný fundamentálny výhľad....

Dnešný fundamentálny kalendár je prázdny a trh sa tak zameria na dve kľúčové udalosti aktuálneho týždňa, ktoré môžu mierne navršovať rizikovú averziu a prospievať zelenej bankovke (čo podporuje i víkendový kolaps US bánk s poradovými číslami 94 v tomto roku). Stredajší septembrové zasadnutie FOMC, kde sa neočakáva zmena úrokovej sadzby (pásmo 0,00-0,25%), ale podporný program nákupu USD dlhopisov končí v októbri, čo vyvoláva možnosti naznačenia nových nástrojov menovej politiky FEDU. Druhou udalosťou týždňa je víkendové zasadnutie G-20 na americkej pôde. Už samotné zvolanie druhého zasadnutie G-20 v priebehu jedného mesiaca vyvoláva množstvo otázok.

Technické okienko....

Technický výhľad pre najbližšie dni môže naznačova