Drvivá väčšina Slovákov si myslí, že SR vstupom do EÚ získala

Bratislava 21. septembra (TASR) - Až 80 percent opýtaných Slovákov považuje členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii (EÚ) za prospešné pre našu krajinu. Tieto výsledky vyplývajú z prieskumu Eurobarometer 71, ktorý prebiehal v júni na vzorke 1065 respondentov. Slovensko sa tak umiestnilo na prvej priečke vysoko nad 56-percentným priemerom výsledkov 27 krajín EÚ a dosiahlo maximálny ukazovateľ v tejto oblasti od svojho vstupu do EÚ v máji 2004.

Analytici, ktorí správu spracovali sa domnievajú, že za nárastom stojí predovšetkým súčasná svetová finančná a hospodárska kríza a vnímanie Európskej únie ako faktora, ktorý dokáže jej negatívne dopady na Slovensko minimalizovať. Dôkazom toho má byť aj fakt, že až 31 percent Slovákov očakáva prijatie najefektívnejších opatrení voči následkom ekonomickej krízy práve na pôde európskych inštitúcií. Jej riešenie od slovenskej vlády pritom očakáva len každý desiaty opýtaný. Autor národnej správy Eurobarometer 71 Ivan Kuhn však upozorňuje, že v otázke prospechu členstva ide iba o "prehnaný optimizmus". "Časom ľudia zistia, že mnohé z tých výhod nie sú veľmi veľkými výhodami. Napríklad eurofondy, keď sa zistí reálne, na čo sa využili a akým spôsobom sa využili, k tomu poklesu určite dôjde," uviedol Kuhn z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.

Na výsledkoch prieskumu sa odrazil aj vstup Slovenska do eurozóny. V porovnaní s poslednými výsledkami podiel tých, ktorí si myslia, že SR je vďaka členstvu v EÚ ekonomicky stabilnejšia, narástol o päť percent na celkovú hodnotu 68 percent.

Napriek tomu, že až dve tretiny občanov považujú členstvo Slovenska v únii za dobru vec, iba polovica opýtaných si myslí, že hlas Slovenska má v EÚ nejakú váhu. V ostatných krajinách pritom tento ukazovateľ dosiahol v priemere 61-percentnú hodnotu. Ivan Kuhn si myslí, že to ovplyvňuje nielen faktor veľkosti krajiny, ale aj spôsob, akým občania vnímajú svojich európskych zástupcov. "Ja si nespomínam, že by Slovensko za tých päť rokov členstva niekedy buchlo do stola a povedalo: 'S týmto nesúhlasíme', a požadovalo nejakú zmenu," uviedol Kuhn. Vedúca Zastúpenia Európskej komisie v SR Andrea Elscheková-Matisová zdôraznila, že je potrebné informovať občanov Slovenska o postojoch, ktoré slovenskí europoslanci pri rokovaniach zaujali. "Bolo by naozaj dobré tú európsku agendu posunúť do tej roviny domácej agendy a nevnímať ju stále ako zahraničnú politiku," podotkla Elscheková-Matisová.

Prieskum tiež ukázal, že prvýkrát od začiatku prieskumov je na Slovensku viac tých, ktorí si myslia, že rozumejú, ako funguje EÚ. Túto možnosť zvolila takmer polovica opýtaných Slovákov (48 %). Taký istý percentuálny podiel opýtaných v členských krajinách má o svojich znalostiach opačný názor. "Pre objektívnosť informácií treba povedať, že ide o subjektívne hodnotenie, čo nemusí odzrkadľovať skutočné vedomosti," upozornila vedúca Zastúpenia Európskej komisie v SR. Zároveň pripomenula, že až 44 percent Slovákov fungovaniu európskych inštitúcií ani po piatich rokoch od vstupu do EÚ nerozumie.

Slovákov sa pýtali aj na to, ako vnímajú EÚ. Až 61 percent ešte stále považuje za hlavnú výhodu členstva SR v EÚ možnosť slobodne cestovať, študovať a pracovať v ktorejkoľvek európskej krajine.