Kabinet schválil druhý dodatok ku koncesnej zmluve na D1
Pridajte názor23. 9. 2009 - Termín účinnosti koncesnej zmluvy a finančného uzavretia pre prvý balík projektov verejno-súkromného partnerstva sa presúva z 15. októbra 2009 na 15. februára 2010
Správa "VLÁDA: Kabinet schválil druhý dodatok ku koncesnej zmluve na D1", rozšírená v treťom odseku o vyjadrenie ministra dopravy Ľubomíra Vážneho po zasadnutí vlády.
BRATISLAVA 23. septembra (SITA) - Vláda na stredajšom zasadnutí schválila s uzavretím druhého dodatku ku koncesnej zmluve na výstavbu a prevádzku úsekov diaľnice D1 medzi Martinom a Prešovom v rámci prvého balíka projektov verejno-súkromného partnerstva (PPP). Minister dopravy Ľubomír Vážny má podľa vlády dodatok ku koncesnej zmluve podpísať do 22. októbra. Dôvodmi schválenia druhého dodatku je uskutočnenie prípravných prác na diaľničných úsekoch ešte pred dňom účinnosti koncesnej zmluvy, alebo dosiahnutím finančného uzavretia projektu, ako aj stále pretrvávajúca kríza na finančných trhoch a s tým súvisiaci nedostatok likvidity. Ministerstvo financií odporučilo vláde dodatok schváliť.
Podľa ministerstva dopravy to znemožňuje koncesionárovi získať dostatočné financovanie a finančne uzavrieť projekt v predpokladanom termíne 15. októbra. Účinnosť koncesnej zmluvy, ako aj termín finančného uzavretia projektu sa preto dodatkom predlžuje na 15. februára 2010. V nadväznosti na to sa predlžujú aj termíny pre povolenie na predčasné užívanie a kolaudačné rozhodnutie jednotlivých úsekov D1. Koncesionár sa na základe druhého dodatku zaväzuje realizovať prípravné práce v maximálnej cene 17,85 mil. eur vrátane dane z pridanej hodnoty. Koncesionár ich má hradiť z vlastných prostriedkov.
Minister dopravy Ľubomír Vážny po zasadnutí vlády upresnil, že predpokladané termíny dokončenia úsekov D1 pri finančnom uzavretí projektu 15. februára 2010, sa posúvajú na máj a november 2010, jún 2012 a máj 2013. "Keďže koncesionár nedospel k finančnému uzatvoreniu a nevie zabezpečiť financovanie projektu, preto musíme posunúť termíny dokončenia jednotlivých úsekov," uviedol Vážny s tým, že koncesionár nežiadal garanciu štátu na prípravné práce. Garancie sa týkajú len celého objemu projektu na 800 mil. eur, ako ich schválila vláda aj parlament.
"V prípade, že by bol projekt neúspešný, štát odkúpi všetky práce, ktoré vie použiť v ďalšom postupe a zmluvné strany sa rozídu, čo dúfam, nebude. Ak bude projekt úspešný, tento dodatok stráca 15. februára platnosť a všetky práce sa vsunú do pôvodného kontraktu a bude sa pokračovať podľa pôvodného kontraktu," dodal Vážny.
Koncesná zmluva pre prvý balík PPP projektov bola podpísaná 15. apríla tohto roku medzi ministerstvom dopravy a spoločnosťou Slovenské diaľnice, a.s. Bratislava. Tú založilo medzinárodné konzorcium vedené francúzskou spoločnosťou Bouygues Travaux Publiscs SA. Prvý dodatok ku koncesnej zmluve bol uzatvorený 20. mája. Členmi konzorcia, ktoré v tendri na získanie 30-ročnej koncesie navrhlo ponuku vo výške 3,3 mld. eur, sú aj slovenské firmy Doprastav, a.s. Bratislava a Váhostav-SK, a.s. Žilina. Štát má koncesionárovi po výstavbe úsekov D1 počas trvania koncesie postupne vyplatiť vzhľadom na vývoj ceny peňazí približne viac ako dvojnásobok vysúťaženej sumy. Súčasťou prvého balíka PPP projektov sú úseky D1 Dubná Skala - Turany, Turany - Hubová, Hubová - Ivachnová, Jánovce - Jablonov a Fričovce - Svinia v celkovej dĺžke okolo 75 kilometrov.
Štát zrejme bude môcť na seba prevziať záruky na výstavbu diaľnice D1 prostredníctvom PPP projektov. Kabinet totiž 19. augusta schválil návrh novely zákona o štátnom dlhu a štátnych zárukách, ktoré umožnia poskytnúť štátnu záruku za úver od Európskej investičnej banky koncesionárovi na účely financovania výstavby diaľnice D1. Návrh novely schválil parlament v skrátenom legislatívnom konaní. Európska investičná banka poskytne konzorciu, ktoré má zabezpečiť výstavbu diaľnice, časť prostriedkov vo výške 1 mld. eur. Tento úver musí koncesionár zabezpečiť do výšky 800 mil. eur zodpovedajúcou zárukou, tú je vzhľadom na súčasnú finančnú krízu prakticky nemožné získať u komerčných bánk. Poskytnutie štátnej záruky do takejto výšky, tvrdí ministerstvo financií, je jediné schodné riešenie, ako vytvoriť pre štát a víťazné konzorcium priestor na finančné uzavretie PPP