G20 sa dohodla na obmedzení platov bankárov a koordinácii politík

Pittsburgh 26. septembra (TASR) - Lídri G20 prisľúbili nový svetový poriadok. Jeho súčasťou bude sprísnenie regulácie finančných trhov a zrušenie exkluzivity pri kontrole a riadení globálnej ekonomiky. Zmyslom navrhovaných opatrení je zachrániť svet pred ďalšími krízami.

Šéfovia štátov a vlád 20 najväčších priemyselných a rozvíjajúcich sa krajín sa na summite v Pittsburghu dohodli, že z G20 urobia hlavný orgán pri rozhodovaní o globálnych ekonomických otázkach. Podľa amerického prezidenta Baracka Obamu krajiny G20 pomohli vrátiť svetovú ekonomiku na cestu udržateľného rozvoja.

G20 však varovala, že oživenie je krehké, a dohodla sa na pokračovaní v podporných opatreniach, ktorých súčasťou sú fiškálne a monetárne stimuly.

Dvojdňový summit v Pittsburghu bol už tretím stretnutím najvyšších predstaviteľov G20 od pádu americkej investičnej banky Lehman Brothers približne pred rokom. Vlády po celom svete vynaložili na podporu bánk a ekonomík celkovo okolo 5 biliónov USD (3,41 bilióna eur). Skupina sa dohodla, že podporné opatrenia sa ukončia až po upevnení rastu. V záverečnom vyhlásení však upozornila na to, že už by sa mali pripravovať stratégie ukončenia konjunkturálnych programov.

Lídri sa vďaka zlepšeniu stavu svetovej ekonomiky posunuli od krízového manažmentu k snahe o vytvorenie nových pravidiel pre trhy, ktoré by zabránili opakovaniu krízy. Prisľúbili, že sprísnia reguláciu finančných trhov a budú sa snažiť obmedziť riskantné správanie finančných inštitútov a excesy, ktoré spôsobili terajšiu krízu svetovej ekonomiky. Okrem toho sa zaviazali zlepšiť koordináciu hospodárskych politík a stratégií.

V budúcnosti nemôžeme tolerovať minulý model ekonomiky, kde sa striedajú obdobia prosperity s krízami, tvrdí americký prezident Barack Obama. "Nemôžeme sa uspokojiť v časoch rastu. Nemôžeme čakať na krízu, kým začneme spolupracovať."

Odrazom zmeny moci v globálnom meradle v prospech Ázie a Latinskej Ameriky je fakt, že hlavným fórom na riešenie medzinárodných hospodárskych problémov bude G20 namiesto skupiny G8. To znamená, že k starým ekonomickým veľmociam, ako je USA, Japonsko, Nemecko, Francúzsko, Británia, Taliansko, Kanada a relatívny nováčik Rusko, sa pripoja rýchlo rastúce rozvojové krajiny, ako je Čína, Brazília a India.

"Starý systém hospodárskej spolupráce je už minulosťou. Dnes začal nový systém," uviedol britský premiér Gordon Brown. "Je jasné, že G8 bez G20, teda bez zostávajúcich 12 krajín, nedokáže rozhodovať o všetkých úlohách, ktoré stoja pred svetovou ekonomikou," povedal ruský prezident Dmitrij Medvedev.

Lídri G20 sa dohodli, že budú od členov skupiny požadovať, aby predložili ekonomické politiky a stratégie ostatným členom na posúdenie, či sú "kolektívne konzistentné" s udržateľným globálnym rastom. Tiež prisľúbili sprísnenie a väčšiu spoluprácu v oblasti finančnej regulácie.

Sľuby G20 sú však pomerne vágne a chýba im konkrétnosť. Vo vyhlásení sa napríklad nehovorí nič o tom, ako sa bude vynucovať navrhovaný proces skúmania hospodárskych politík.

Summit sa tiež venoval nadmerným bonusom bankárov. G20 sa dohodla, že obmedzí odmeny bankárom a bude sa snažiť podporiť zodpovednejšie správanie. Podľa novej dohody bankári budú dostávať iba časť odmien dopredu a zvyšok bude závisieť od dlhodobej finančnej výkonnosti ich firmy.

"Jednohlasne sme sa zhodli na tom, že chyby minulosti sa už nebudú opakovať," uviedol francúzsky prezident Nicolas Sarkozy. "Som veľmi spokojný s našimi rozhodnutiami."

Ďalším dôležitým bodom dohody je zvýšenie kapitálových požiadaviek na banky. Finančné inštitúty budú povinné po tom, ako sa ekonomika vráti k rastu, odložiť si viac peňazí pre prípad budúceho poklesu. Toto opatrenie dôrazne presadzovali USA. Európania sa obávajú, že ich finančné inštitúty budú znevýhodnené pre rozdielnosť účtovných štandardov.

Očakáva sa, že snaha u uvedenie do praxe tohto bodu dohody narazí na pomerne veľký odpor bánk, ktoré tvrdia, že im zníži zisky.

Ďalej lídri sľúbili podobne ako na predchádzajúcom summite v novembri 2008, že budú bojovať proti protekcionizmu vo všetkých jeho formách. Zabudli však pripomenúť, že predchádzajúce sľuby o vyvarovaní sa protekcionizmu porušilo takmer všetkých 20 členov skupiny.

Skupina tiež súhlasila s návrhom amerického prezidenta Baracka Obamu týkajúceho sa zníženia vládnej podpory pre fosílne palivá, ako je ropa a uhlie, ktoré spôsobujú klimatické zmeny. V prípade plného dodržania tohto sľubu by to znamenalo stiahnutie globálnej podpory v celkovej hodnote 300 miliárd USD, tvrdí Obama.

"Všetky krajiny majú zodpovednosť pri riešení tohto problému," uviedol Obama. Dodal, že lídri G20 urobia všetko preto, aby na medzinárodnom zasadnutí v Kodani, ktoré sa bude konať koncom tohto roka, dosiahli dohodu týkajúcu sa boja s globálnym otepľovaním.

Vyhlásenie G20 tiež rieši problém zvýšenia hlasovacích práv Číny v rámci Medzinárodného menového fondu (MMF) a Svetovej banky (SB) na úkor európskych krajín. Hlasovacie práva v MMF "by mali odrážať dôležitosť jeho členov v rámci svetovej ekonomiky, ktorá sa výrazne zmenila pre rýchly rast na dynamicky sa rozvíjajúcich trhoch a v rozvojových krajinách".

V súčasnosti kontrolujú priemyselné krajiny v MMF okolo 57 % hlasovacích práv oproti 43 %, ktoré pripadajú na rozvojové krajiny. Lídri G20 požadujú presun prinajmenšom 5 % práv z rozvinutých na rozvíjajúce sa krajiny. Podobná zmena by sa mala udiať aj v štruktúre hlasovacích práv SB.

Informovala o tom agentúra AP a denník Financial Times Deutschland.